MOSKVA - V ruskej Irkutskej oblasti na Sibíri vyvolalo úmrtie mladej výskumníčky z ústavu pre boj proti moru obavy z nákazy smrteľným pľúcnym morom. Ambasáda USA v Moskve už vydala varovanie pre svojich občanov a Kremeľ aj napriek oficiálnemu popieraniu zavádza v regionálnych nemocniciach prísne karanténne opatrenia.
Americké veľvyslanectvo v Moskve v utorok uviedlo, že sleduje správy o možnom výskyte pľúcneho moru v Irkutskej oblasti. Zároveň pripomenulo Američanom odporúčanie necestovať do Ruska a tým, ktorí sa tam nachádzajú, odporučilo zvážiť návrat z bezpečnostných dôvodov.
Podľa dostupných informácií zomrela 27-ročná zamestnankyňa inštitútu, ktorý sa zaoberá výskumom moru. Ochorieť mala po návrate z pracovnej cesty do Burjatska, kde sa mor vyskytuje a jeho prirodzené ohniská sú aj v susednom Mongolsku. Ruské úrady však nepotvrdili, že príčinou smrti bol práve pľúcny mor.
Nemocnice v karanténe, úrady hovoria o inom víruse
Situáciu sprevádzajú aj ochranné opatrenia v zdravotníckych zariadeniach. Podľa správ z regiónu bola v nemocniciach zavedená karanténa a niektorí obyvatelia upozorňujú na sprísnené hygienické opatrenia. Jedna z obyvateliek Irkutska pre CNN uviedla, že zdravotníci používajú ochranné odevy podobné tým z obdobia pandémie. Zároveň však podľa nej úrady obyvateľom hovoria, že nejde o mor, ale o zápal pľúc.
Americké veľvyslanectvo preto odporúča svojim občanom v oblasti riadiť sa pokynmi miestnych zdravotníckych orgánov. Pri horúčke alebo respiračných problémoch majú okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
Objavili sa tri teórie
Okolo pôvodu nákazy sa podľa ukrajinského diplomata Romana Bezsmertného objavujú viaceré hypotézy. Prvá hovorí o laboratórnej nehode. Podľa verzie, ktorá koluje v Rusku, sa mala pracovníčka náhodne nakaziť po rozbití ampulky s patogénom. Bezsmertnyj však toto vysvetlenie považuje za nepresvedčivé vzhľadom na bezpečnostné opatrenia, ktoré majú používať ľudia pracujúci s nebezpečnými kmeňmi.
Druhá možnosť súvisí s prirodzenými ohniskami moru v oblastiach pri hraniciach s Mongolskom. Nákazu môžu v takýchto oblastiach prenášať hlodavce a parazity. Diplomat však spomenul aj tretiu, výrazne znepokojivejšiu možnosť. „Nevylučujem, že by sa mala zvážiť otázka prípravy biologických zbraní,“ povedal Bezsmertnyj. Zároveň zdôraznil, že v tejto fáze ide iba o predpoklad a nie o potvrdený fakt.
"Existuje riziko, že táto katastrofa zasiahne Ukrajinu? Existuje, cez front,“ povedal diplomat. Dodal, že ukrajinskí vojaci by mali dostať príslušné pokyny v prípade kontaktu s nakazenými osobami. Cituje ho poľsky portál WP.
Riziko pre Európu je podľa WHO veľmi nízke
K situácii sa vyjadrila aj Svetová zdravotnícka organizácia. Podľa jej prvotného hodnotenia je riziko pre Irkutsk stredné až nízke, pre Rusko ako celok nízke a pre Európu veľmi nízke. WHO zároveň uviedla, že ruské úrady už identifikovali ľudí, ktorí boli v kontakte so zosnulou laborantkou, pričom žiadny z nich zatiaľ nemal príznaky nákazy. Organizácia však od Ruska požiadala o ďalšie informácie.
Ruské úrady výskyt moru naďalej odmietajú. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odkázal, že verejnosť sa má riadiť oficiálnymi vyjadreniami a ignorovať špekulácie. Pľúcny mor vyvoláva gramnegatívna baktéria Yersinia pestis. Na rozdiel od žľazového (bubonického) moru napáda priamo pľúcne tkanivo a prenáša sa z človeka na človeka vzduchom prostredníctvom kvapôčok pri kašlaní či kýchaní. Prejavuje sa vysokými horúčkami, slabosťou, bolesťami hlavy a vykašliavaním krvi, pričom bez včasnej liečby antibiotikami môže spôsobiť smrť v priebehu dvoch až troch dní.
