WASHINGTON - Jeho zástancovia tvrdia, že keď stál na čele americkej administratívy USA dosiahli najnižšiu mieru nezamestnanosti a inflácie za uplynulé desaťročia, vysoký podiel vlastníctva nehnuteľností, nízku kriminalitu a rozpočtový prebytok. Pripisujú mu zásluhy na odstránení federálneho deficitu a na reforme sociálneho systému, hoci bol nútený rokovať s Kongresom ovládaným republikánmi.
Oponenti tvrdia, že si nemôže pripisovať zásluhy za hospodársku prosperitu, ktorá panovala počas jeho prezidentského mandátu, pretože tá bola výsledkom iných faktorov. Ako ďalší dôkaz toho, že nebol dobrým prezidentom, uvádzajú jeho obžalobu Kongresom a skutočnosť, že sa mu nepodarilo presadiť všeobecné zdravotné poistenie. Politik americkej Demokratickej strany Bill Clinton, ktorý bol 42. prezidentom Spojených štátov, sa v stredu 19. augusta dožíva 80 rokov. Clintona zvolili za prezidenta USA v roku 1992, keď porazil úradujúceho republikánskeho prezidenta Georgea H. W. Busha a nezávislého kandidáta Rossa Perota. V Bielom dome strávil dve funkčné obdobia v rokoch 1993 - 2001.
Počas jeho vlády sa USA zúčastnili na niekoľkých konfliktoch (Balkán, Irak). Clinton sa podieľal aj na vzniku Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila občiansku vojnu v Bosne a Hercegovine. Ako prvý prezident od vojny vo Vietname túto ázijskú krajinu navštívil. Spojené štáty priviedol po studenej vojne k zmierneniu sa s Ruskom.
Počas vlády Clintonovho kabinetu sa podarilo znížiť nezamestnanosť na 30-ročné minimum, prezident tiež presadil celý rad reforiem, napríklad zaviedol náhradnú službu namiesto vojenskej či presadil reguláciu držania zbraní. Po bombovom útoku v Oklahoma City z 19. apríla 1995, ktorý bol aktom domáceho terorizmu a pri ktorom zahynulo 168 ľudí, sa krajina zjednotila za Clintonom, ktorý konal rozhodne s cieľom vyriešiť túto tragédiu.
Rozšírenie Severoatlantickej aliancie na východ
Vyzval tiež na rozšírenie NATO o krajiny východnej Európy, keď počas jeho prezidentského mandátu sa k Aliancii pripojilo mnoho členov bývalej Varšavskej zmluvy. V rámci zahraničnej politiky na Blízkom východe podpísal Zákon o oslobodení Iraku, na základe ktorého bola poskytnutá pomoc skupinám bojujúcim proti Saddámovi Husajnovi. Pričinil sa tiež o podpísanie dohody Oslo I a uskutočnenie samitu v Camp Davide s cieľom posunúť izraelsko-palestínsky mierový proces vpred. Pomáhal aj pri mierovom procese v Severnom Írsku.
William Jefferson Clinton sa narodil 19. augusta 1946 v meste Hope v štáte Arkansas v pomeroch, ktoré rozhodne nepredstavovali ideálny odrazový mostík pre úspešné pôsobenie v politike. Otec mu zahynul pri dopravnej nehode ešte pred jeho narodením. Matka sa neskôr vydala za Rogera Clintona, ktorý mal od vzorného otca ďaleko, a rodina sa pretĺkala, ako sa dalo.
Bill Clinton však už od mladosti prejavoval enormnú húževnatosť a mal nebývalý rozhľad. Bol výborný študent, rovnako veľmi dobre hral na saxofón. V roku 1963 sa stretol s Johnom F. Kennedym, čo ho ešte viac motivovalo stať sa politikom. V roku 1968 získal dvojročné štipendium na Oxfordskej univerzite a po návrate nastúpil na Yaleovu univerzitu, kde počas štúdia práva spoznal svoju budúcu manželku Hillary.
Začiatky politickej kariéry v Arkansase
V rokoch 1974 - 1976 prednášal na právnickej fakulte Arkansaskej univerzity a zároveň sa pripravoval na politickú dráhu v Demokratickej strane. Funkciu generálneho prokurátora štátu Arkansas zastával v rokoch 1977 - 1979. V rokoch 1979 - 1981 a 1983 - 1992 bol guvernérom tohto amerického štátu. Ako člen Národnej asociácie guvernérov pomáhal zakladať Radu demokratického vedenia, zoskupenie demokratov usilujúce sa nanovo definovať politiku Demokratickej strany.
Clinton oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta USA v októbri 1991. Po víťazstve vo voľbách sa vo veku 46 rokov stal najmladším americkým prezidentom od čias Kennedyho a tretím najmladším v dejinách USA. Verejná mienka sa však od sebaistého mladého prezidenta začala odkláňať. Až prvé úspechy - presadenie dohody o Severoamerickej zóne voľného obchodu (NAFTA) a prijatie zákona o čiastočnej regulácii strelných zbraní - vylepšili Clintonov obraz v očiach jeho voličov. Prvú vážnu politickú prehru mu prinieslo odmietnutie reformy zdravotnej starostlivosti (navrhla ju jeho manželka Hillary Clintonová), neskôr prepadol v Kongrese aj jeho návrh na reformu sociálneho zabezpečenia.
Najvýraznejším škandálom z tohto obdobia bolo obvinenie Clintona zo zneužívania politickej moci v období vykonávania úradu guvernéra. Tieto politické nezdary viedli napokon k tomu, že vo voľbách do Kongresu zvíťazila v roku 1994 Republikánska strana. Neskôr však práve republikáni, ktorí presadili pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva neúnosné zákony v oblasti zdravotníctva a životného prostredia, prispeli v novembri 1996 k znovuzvoleniu Clintona za hlavu štátu.
Škandál so stážistkou v Bielom dome
Počas pôsobenia v Bielom dome sprevádzali Clintona aj škandály. Najznámejším z nich bola milostná aféra so stážistkou Monikou Lewinskou. Pre tento škandál, ktorý prepukol začiatkom roku 1998, sa musel iba ako druhý prezident USA podrobiť impeachmentu (ústavnej obžalobe). Ak by prehral, mohol byť odvolaný z funkcie. Spor však vyhral a svoj druhý mandát skončil s veľkou podporou občanov.
Od opustenia prezidentskej funkcie sa Clinton venuje práci vo svojich nadáciách Clinton Foundation a Clinton Global Initiative. V novembri 2004 otvoril v arkansaskom hlavnom meste Little Rock prezidentské centrum nesúce jeho meno. V roku 2013 mu prezident USA Barack Obama udelil najvyššie civilné vyznamenanie - Prezidentskú medailu slobody USA. Naďalej sa aktívne angažuje v politike Demokratickej strany a podporoval prezidentské kampane svojej manželky v rokoch 2008 a 2016.
Bill Clinton je s Hillary ženatý od roku 1975. Spolu majú dcéru Chelseu, ktorá sa narodila v roku 1980. Clinton má dlhodobé problémy so srdcom - podstúpil dve operácie (2004, 2010) a v roku 2005 sa podrobil aj chirurgickému zákroku z dôvodu čiastočného kolapsu pľúc.
Zdroje: www.britannica.com
