LONDÝN - Mali sledovať nepriateľa, namiesto toho však britským bezpečnostným expertom pripravili nepríjemné prekvapenie. Pri kontrole nových námorných dronov K3 Scout zistili, že ich kamery bez vedomia používateľov komunikujú s internetovou adresou v Číne. Londýn tvrdí, že žiadne tajné zábery ani citlivé vojenské údaje neunikli. Prípad však odhalil slabinu, ktorej sa západné armády obávajú čoraz viac – stačí jediný nenápadný komponent v zložitom dodávateľskom reťazci.
Kontrola odhalila spojenie s Čínou
Na problém sa neprišlo počas vojenskej operácie ani po hackerskom útoku. Odhalila ho rutinná kontrola kybernetickej bezpečnosti britského ministerstva obrany.
Týkala sa námorných dronov K3 Scout, teda bezposádkových rýchlych člnov vyrábaných britskou spoločnosťou Kraken Technology.
Vyšetrovanie, o ktorom ako prvý informoval britský The Telegraph, ukázalo, že komponenty zabudované v kamerách posielali takzvané heartbeat communications na IP adresu v Číne.
Ide o malé dátové správy, ktorými zariadenie oznamuje vzdialenému systému, že je pripojené a funguje.
Britské ministerstvo obrany následne zistenie potvrdilo aj pre The Wall Street Journal. Zdôraznilo však, že signál podľa doterajších zistení neobsahoval žiadne citlivé informácie.
Kamery odpojili od internetu
To však Britom na upokojenie situácie nestačilo. Po odhalení komunikácie ministerstvo obrany odstránilo internetové pripojenie dotknutých komponentov. Výrobca zároveň vykonal vlastný audit.
Spoločnosť Kraken Technology uviedla, že kamery pochádzali od externého dodávateľa a obsahovali malé množstvo súčiastok vyrobených mimo Británie. Dodávateľ ich pritom označoval za zariadenia spĺňajúce americké bezpečnostné požiadavky NDAA.
Kraken po spoločnej kontrole s britským námorníctvom tvrdí, že nenašiel dôkaz, že by sa citlivé informácie dostali mimo určených komunikačných kanálov. Potenciálne bezpečnostné slabiny už podľa spoločnosti odstránili.
Čo vlastne mohlo odísť do Číny?
Práve tu je potrebné odlíšiť nepríjemný bezpečnostný problém od špionážneho škandálu.
Britské úrady zatiaľ netvrdia, že Čína získavala obraz z kamier alebo tajné vojenské informácie. Podľa ministerstva obrany išlo o technické signály potvrdzujúce, že kamera je zapnutá a funguje.
Samotný fakt, že komponent vo vojenskom zariadení dokázal bez vedomia používateľa nadviazať komunikáciu so systémom v Číne, je však pre bezpečnostných expertov problémom. Ukazuje totiž, že v zariadení existovala komunikačná cesta, o ktorej jeho vojenský používateľ pôvodne nevedel.
The Times navyše upozornil, že na zariadeniach mohli byť uložené záznamy súvisiace s prípravami operácií v oblasti Perzského zálivu. Nič však nenasvedčuje tomu, že by sa tieto záznamy preniesli do Číny.
Nie sú to malé drony zo supermarketu
K3 Scout pritom nie je obyčajný kvadrokoptérový dron. Je to 8,4 metra dlhý bezposádkový čln, ktorý dokáže vyvinúť rýchlosť až 55 uzlov, teda približne 102 kilometrov za hodinu. Unesie náklad do 600 kilogramov a podľa výrobcu môže v závislosti od misie operovať až 30 dní.
Samotná spoločnosť Kraken Technology uvádza, že plavidlo možno vybaviť kamerami, radarom či sonarom a využívať na prieskum, ochranu vojenských síl, elektronický boj, zásobovanie alebo dokonca presné údery.
Britské Kráľovské námorníctvo v marci objednalo 20 plavidiel K3 Scout v rámci programu Project Beehive, ktorým chce postupne vytvárať takzvanú hybridnú flotilu kombinujúcu klasické vojnové lode s autonómnymi systémami.
Briti ich dokonca zhadzovali z lietadla
Ako vážne Británia s novými plavidlami počíta, ukázala iba pred niekoľkými týždňami.
Kráľovské námorníctvo v júli oznámilo úspešný experiment, pri ktorom K3 Scout zhodili z vojenského transportného lietadla z výšky približne 400 metrov priamo do mora.
Cieľom je dostať bezposádkové člny rýchlo aj do oblastí, kde ich nemožno jednoducho spustiť z prístavu alebo materskej lode.
Námorníctvo samo uvádza, že K3 Scout môže plniť úlohy od sledovania a ochrany jednotiek až po presné údery.
Práve preto pôsobí zistenie o neznámej komunikácii jeho kamier tak citlivo.
Jeden čínsky komponent môže byť veľký problém
Celý prípad zároveň ukazuje problém, ktorý ďaleko presahuje britské námorníctvo.
Čína dominuje svetovej výrobe mnohých súčiastok potrebných pre drony – od motorov a batérií až po elektroniku, kamery či antény. Západné firmy preto môžu postaviť zariadenie doma, no vo vnútri sa stále nachádzajú komponenty pochádzajúce z Číny.
Nahradiť čínske súčiastky západnými alternatívami je možné, často sú však drahšie a v niektorých kategóriách sa zháňajú podstatne ťažšie.
Britský prípad je preto varovaním pred tým, čo bezpečnostní experti označujú za riziko dodávateľského reťazca.
Na kompromitovanie drahého vojenského systému totiž teoreticky netreba napadnúť celý dron. Slabinou môže byť aj jediná nenápadná súčiastka ukrytá hlboko v zariadení.
Británia tvrdí, že žiadne tajomstvá neunikli
Britské ministerstvo obrany zdôrazňuje, že jeho systémy neboli kompromitované a kontrola nenašla dôkaz o prenose citlivých informácií.
Problém bol navyše odhalený práve pri bezpečnostnom audite, teda skôr, než by sa prípadná zraniteľnosť mohla podľa dostupných zistení zneužiť.
Otázka však zostáva nepríjemná.
Ak by Briti kameru sami nepreverili, ako dlho by ešte vojenský komponent bez ich vedomia komunikoval s adresou v Číne?
A presne preto je prípad K3 Scout pre Londýn väčším problémom než množstvo dát, ktoré skutočne odišlo. Ukázal, že aj vojenská technika postavená doma môže vo svojich útrobách skrývať niečo, o čom jej používateľ vôbec nevie.
