PEKING - Vladimir Putin bol kedysi pre Si Ťin-pchinga vzorom silného lídra. Po rokoch vojny na Ukrajine sa však pomer síl medzi Ruskom a Čínou výrazne zmenil. Moskva je od Pekingu čoraz závislejšia a čínske vedenie už podľa amerických zistení buduje vzťahy aj s ľuďmi, ktorí môžu formovať Rusko po Putinovom odchode.
Keď Si Ťin-pching v roku 2013 nastupoval do čela Číny a vybral sa na svoju prvú zahraničnú cestu do Moskvy, Vladimir Putin bol pre neho v mnohých ohľadoch vzorom. Čínsky líder obdivoval spôsob, akým ruský prezident upevnil svoju moc a vybudoval systém sústredený okolo jedného silného vodcu.
O trinásť rokov neskôr je však ich vzťah výrazne odlišný. Putin rozpútal dlhú vojnu proti Ukrajine, Rusko sa ocitlo pod rozsiahlymi západnými sankciami a prišlo o veľkú časť svojich tradičných obchodných väzieb.
Čína medzitým ekonomicky aj geopoliticky zosilnela. Moskva sa tak z partnera, ktorý si ešte pred rokmi chránil svoju nezávislosť od Pekingu, postupne dostala do pozície krajiny, ktorá čínsku podporu nevyhnutne potrebuje.
Podľa rozsiahlej analýzy denníka The Wall Street Journal je dnes práve Si Ťin-pching tým, kto má vo vzťahu navrch. Putin sa stal slabším a podriadeným partnerom.
Peking sa už pozerá za Putinovu éru
Čínske vedenie však podľa amerického denníka neuvažuje iba nad súčasným partnerstvom s Kremľom. Peking postupne rozširuje kontakty s ruskými predstaviteľmi a členmi elít, ktorí môžu ovplyvňovať smerovanie krajiny po Putinovom odchode.
Čína tak buduje svoj vplyv hlbšie v ruskom mocenskom systéme a nespolieha sa výhradne na osobný vzťah medzi Si Ťin-pchingom a Putinom.
Podľa zistení The Wall Street Journal sa čínske aktivity týkajú aj stredne postavených ruských predstaviteľov. Niektorí sa mali stať terčom čínskych spravodajských operácií.
Moskva však údajne pristupuje k týmto prípadom mimoriadne opatrne. Kremeľ sa obáva, že otvorená konfrontácia s Pekingom by mohla poškodiť vzťah s krajinou, od ktorej je Rusko čoraz závislejšie.
Neznamená to, že Si pripravuje Putinovo odstránenie alebo pozná dátum jeho odchodu. Čína sa skôr poisťuje pre budúcnosť a buduje si kontakty s ľuďmi, ktorí môžu raz rozhodovať o ďalšom smerovaní Ruska.
Putin prišiel do Pekingu s veľkou delegáciou. Narazil na čínsku stenu
Nový pomer síl sa naplno ukázal počas Putinovej májovej návštevy Číny. Ruský prezident pricestoval do Pekingu so skupinou popredných podnikateľov a predstaviteľov štátnych spoločností.
Obe krajiny podpísali 42 dohôd. Jedna z najdôležitejších tém pre Moskvu však zostala nevyriešená. Rusku sa opäť nepodarilo uzavrieť definitívnu dohodu o plynovode Sila Sibíri 2.
Projekt má umožniť prepravu obrovského množstva ruského plynu cez Mongolsko do Číny. Pre Moskvu získal mimoriadny význam po tom, ako v dôsledku vojny a sankcií stratila veľkú časť európskeho trhu.
Rusko potrebuje nového veľkého odberateľa. Čína to veľmi dobre vie.
Podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami ruskí vyjednávači pri diskusiách o plynovode „narazili na stenu“. Peking požaduje mimoriadne nízku cenu plynu, ktorá by sa mala približovať cenám na domácom ruskom trhu.
Čína si môže diktovať podmienky
Práve spor o plyn ukazuje, ako výrazne sa zmenila vyjednávacia pozícia Moskvy.
Ešte pred vojnou mohlo Rusko predávať obrovské množstvá energetických surovín európskym krajinám. Po strate veľkej časti tohto trhu potrebuje nájsť iných zákazníkov.
Peking má, naopak, viac možností. Čína môže nakupovať plyn aj od ďalších dodávateľov a zároveň rozvíja vlastné energetické zdroje.
Rusko preto potrebuje Čínu viac, ako Čína potrebuje Rusko.
Moskva je zároveň odkázaná na čínske technológie, elektroniku a priemyselné komponenty. Čínske výrobky zaplnili ruský trh po odchode mnohých západných spoločností a Peking sa stal kľúčovým ekonomickým partnerom Kremľa.
Čína poskytuje Rusku aj súčiastky a materiály dôležité pre jeho priemyselnú výrobu. Už skoršie analýzy upozorňovali, že medzi nimi sú optické zariadenia, mikroelektronika či motory využiteľné pri výrobe dronov.
Rusko ustúpilo aj v otázke jüanu
Si Ťin-pching získava od Moskvy ústupky aj v oblastiach, kde bolo Rusko v minulosti opatrné.
Kremeľ napríklad prestal brániť tomu, aby sa čínsky jüan stal hlavnou menou pripravovanej rozvojovej banky Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.
Pre Peking ide o súčasť dlhodobej snahy posilniť medzinárodnú úlohu čínskej meny a obmedziť dominanciu amerického dolára.
Rusko pritom samo začalo jüan využívať vo výrazne väčšej miere po zavedení západných sankcií. Čínska mena získala v ruskom finančnom systéme postavenie, ktoré by bolo ešte pred niekoľkými rokmi ťažko predstaviteľné.
Aj v tomto prípade však Moskva nemala veľa možností. Izolácia od západného finančného systému ju prinútila hľadať alternatívu. A Peking bol pripravený ju ponúknuť.
Medzi spojencami sa objavuje aj citlivá trhlina
Vzťah Ruska a Číny napriek verejným vyhláseniam o strategickom partnerstve nie je bez problémov.
Jednou z najcitlivejších otázok je rastúca spolupráca Moskvy so Severnou Kóreou. Pchjongjang podporuje Rusko vo vojne proti Ukrajine a vzťahy medzi Putinom a Kim Čong-unom sa výrazne prehĺbili. Peking však podľa amerických zistení sleduje toto zbližovanie s obavami.
Čína bola dlhé roky dominantným partnerom Severnej Kórey. Rastúci ruský vplyv môže oslabiť jej postavenie v Pchjongjangu. Peking má zároveň obavy, že prípadný presun citlivých ruských technológií posilní severokórejské vojenské schopnosti a ešte viac priblíži Južnú Kóreu a Japonsko k Spojeným štátom.
Putinov vzor sa stal jeho silnejším partnerom
Si Ťin-pching a Vladimir Putin sa na verejnosti naďalej prezentujú ako blízki partneri. Obe krajiny spája odpor voči americkej dominancii a snaha meniť svetový poriadok podľa vlastných predstáv.
Za diplomatickými vyhláseniami sa však skrýva čoraz väčšia nerovnováha.
Vojna proti Ukrajine a následná ekonomická izolácia oslabili Putinovu vyjednávaciu pozíciu. Čína pomáha Rusku zvládať dôsledky západných sankcií, no zároveň využíva jeho slabosť na presadzovanie vlastných záujmov.
Peking môže tlačiť na ceny ruských surovín, rozširovať používanie jüanu a posilňovať svoj politický vplyv.
A podľa najnovších zistení sa už nespolieha iba na Putina.
Čína si postupne buduje vzťahy aj s ľuďmi, ktorí môžu formovať budúcnosť Ruska po skončení jeho éry. Z niekdajšieho vzoru pre Si Ťin-pchinga sa tak stal líder krajiny, ktorá svojho mocného suseda potrebuje čoraz viac.
