Aljaška
HELSINKI - Spojené štáty v roku 1940 zvažovali možnosť, že v prípade dobytia Fínska Sovietskym zväzom usídlia na Aljaške utečencov z Fínska. Krajina vtedy bojovala so ZSSR v takzvanej zimnej vojne, keď Sovieti v novembri 1939 na túto krajinu bez vyhlásenia vojny zaútočili.
Informovala o tom fínska televízia YLE s odvolaním sa na prácu historika Henryho Oinasa-Kukkonena z oulskej univerzity.
Plány na založenie "amerického Fínska" pripravovali americké úrady do jari 1940. Bol s nimi oboznámený už vtedy bývalý prezident USA Herbert Hoover, ktorý predsedal fínskemu pomocnému fondu. Fínski utečenci mali kolóniu vybudovať na strednej Aljaške okolo rieky Tanana, ktorá je prítokom Yukonu. Úrady USA toto územie považovali za vhodné, pretože podmienky v tunajšej divočine, podnebie i terén najviac pripomínajú Fínsko.
Nápad fínskej kolónie však stroskotal v Kongrese. Najpodstatnejšou prekážkou bola vôbec myšlienka, že sa do USA prisťahuje veľké etnikum hovoriace jazykom, ktorý bol považovaný za absolútne nezrozumiteľný. "Fínčina bola vnímaná ako faktor, ktorý by spôsoboval problémy pre naturalizáciu Fínov žijúcich na Aljaške," vysvetlil Oinas-Kukkonen. Podľa vtedajších analýz by trvalo sto rokov, než by sa z fínskych osád stali naozaj americké.
Vízia "nového Fínska" úplne zanikla dvanásteho marca 1940, keď Fínsko podpísalo sa Sovietmi mierovú zmluvu, ktorou sa vzdalo vyše desať percent svojho územia. Americký Kongres vtedy venoval tejto škandinávskej krajine 30 miliónov dolárov na povojnovú obnovu.
Plány na založenie "amerického Fínska" pripravovali americké úrady do jari 1940. Bol s nimi oboznámený už vtedy bývalý prezident USA Herbert Hoover, ktorý predsedal fínskemu pomocnému fondu. Fínski utečenci mali kolóniu vybudovať na strednej Aljaške okolo rieky Tanana, ktorá je prítokom Yukonu. Úrady USA toto územie považovali za vhodné, pretože podmienky v tunajšej divočine, podnebie i terén najviac pripomínajú Fínsko.
Nápad fínskej kolónie však stroskotal v Kongrese. Najpodstatnejšou prekážkou bola vôbec myšlienka, že sa do USA prisťahuje veľké etnikum hovoriace jazykom, ktorý bol považovaný za absolútne nezrozumiteľný. "Fínčina bola vnímaná ako faktor, ktorý by spôsoboval problémy pre naturalizáciu Fínov žijúcich na Aljaške," vysvetlil Oinas-Kukkonen. Podľa vtedajších analýz by trvalo sto rokov, než by sa z fínskych osád stali naozaj americké.
Vízia "nového Fínska" úplne zanikla dvanásteho marca 1940, keď Fínsko podpísalo sa Sovietmi mierovú zmluvu, ktorou sa vzdalo vyše desať percent svojho územia. Americký Kongres vtedy venoval tejto škandinávskej krajine 30 miliónov dolárov na povojnovú obnovu.
