MONTREAL - Kanadský motorkár Gerald Gallant sa v utorok priznal k 27 vraždám, ktoré súviseli s bojmi medzi motorkárskymi gangmi provincii Quebec.
Vraždy sa odohrali v rokoch 1978 až 2003 a ich obeťami boli najmä konkurenční motorkári a členovia pouličných gangov. Gallant, policajný informátor, ktorý si už v súčasnosti odpykáva doživotný trest za vraždu v roku 2001, sa takisto priznal k 12 pokusom o vraždu a k menším previneniam.
Gangy motorkárov boli vo frankofónnej provincii Quebec dlhodobým problémom, väčšina Gallantových vrážd sa uskutočnila v rokoch 1994 až 2002, keď konkurenčné gangy Hells Angels a Rock Machine bojovali o rozdelenie obchodu s drogami. Medzi Gallantovými obeťami nie sú len kriminálnici, ale aj náhodní civilisti, napríklad čašníčka Helene Brunetová, ktorú v roku 2000 zranil, keď ju použili ako ľudský štít. V roku 1999 Gallant smrteľne zranil súkromného detektíva Luca Bergerona. Ten doplatil na to, že v jeho byte predtým žil Gallantov cieľ, člen Hells Angels.
Gallant pred súdom prečítal vyhlásenie, v ktorom sa ospravedlnil pozostalým po svojich obetiach. "Ľutujem bolesť, ktorú som spôsobil obetiam a ich rodinám. Chápem, že odpustiť to bude ťažké, možno nemožné. Súhlasil som so spoluprácou s políciou, aby som napravil škodu, ktorú som spôsobil," povedal pred súdom. Na základe informácií od 58-ročného Gallanta polícia minulý týždeň zatkla v provincii Quebec desiatich ľudí, ktorí sú údajne napojení na desiatky vrážd počas 25 rokov bojov.
Autor dvoch kníh o kanadských motorkárskych gangov Julian Sher upozorňuje na to, že ani za čias Al Caponeho nebola situácia taká brutálna, na súperenie gangov v Kanade životom doplatilo 160 ľudí. Gallant bol podľa jeho slov ešte o to nebezpečnejší, že bol nájomným zabijakom a teda nebol plnoprávnym členom žiadneho gangu. Mohol pracovať pre kohokoľvek, ale nikto ho ani neochraňoval. "Vďaka tomu bol chladnokrvný a efektívny, ale zároveň to bolo pre neho nebezpečné."
Gangy motorkárov boli vo frankofónnej provincii Quebec dlhodobým problémom, väčšina Gallantových vrážd sa uskutočnila v rokoch 1994 až 2002, keď konkurenčné gangy Hells Angels a Rock Machine bojovali o rozdelenie obchodu s drogami. Medzi Gallantovými obeťami nie sú len kriminálnici, ale aj náhodní civilisti, napríklad čašníčka Helene Brunetová, ktorú v roku 2000 zranil, keď ju použili ako ľudský štít. V roku 1999 Gallant smrteľne zranil súkromného detektíva Luca Bergerona. Ten doplatil na to, že v jeho byte predtým žil Gallantov cieľ, člen Hells Angels.
Gallant pred súdom prečítal vyhlásenie, v ktorom sa ospravedlnil pozostalým po svojich obetiach. "Ľutujem bolesť, ktorú som spôsobil obetiam a ich rodinám. Chápem, že odpustiť to bude ťažké, možno nemožné. Súhlasil som so spoluprácou s políciou, aby som napravil škodu, ktorú som spôsobil," povedal pred súdom. Na základe informácií od 58-ročného Gallanta polícia minulý týždeň zatkla v provincii Quebec desiatich ľudí, ktorí sú údajne napojení na desiatky vrážd počas 25 rokov bojov.
Autor dvoch kníh o kanadských motorkárskych gangov Julian Sher upozorňuje na to, že ani za čias Al Caponeho nebola situácia taká brutálna, na súperenie gangov v Kanade životom doplatilo 160 ľudí. Gallant bol podľa jeho slov ešte o to nebezpečnejší, že bol nájomným zabijakom a teda nebol plnoprávnym členom žiadneho gangu. Mohol pracovať pre kohokoľvek, ale nikto ho ani neochraňoval. "Vďaka tomu bol chladnokrvný a efektívny, ale zároveň to bolo pre neho nebezpečné."
