WASHINGTON - Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa v pondelok zverejnila záznamy Federálnej agentúry pre vyšetrovanie (FBI) týkajúce sa sledovania bojovníka za práva Afroameričanov a laureáta Nobelovej ceny za mier Martina Luthera Kinga, Jr. Urobila tak napriek nesúhlasu jeho rodiny. Upozornila na to agentúra AP.
Vláda dovedna zverejnila asi 200-tisíc strán záznamov, ktoré boli na základe rozhodnutia súdu od roku 1977 zapečatené. Kingova rodina vrátane jeho dvoch žijúcich detí, Martina III. a Bernice, bola o zverejnení dokumentov vopred informovaná. Vo vyhlásení označili prípad svojho otca za „úchvatnú verejnú kuriozitu na celé desaťročia“. Dvojica zdôraznila osobnú povahu tejto záležitosti a vyzvala, aby verejnosť „spisy vnímala v ich úplnom historickom kontexte“.
Proti zverejneniu záznamov bola aj skupina Southern Christian Leadership Conference (SCLC - Konferencia vedúcich južanských kresťanov), ktorú King založil. FBI podľa organizácie nezákonne sledovala Kinga a ďalších aktivistov za občianske práva, odpočúvala ich kancelárie a telefóny s cieľom zdiskreditovať ich. King sa narodil 15. januára 1929 v Atlante. V 50. a 60. rokoch minulého storočia organizoval a viedol protestné pochody Afroameričanov za právo voliť, právo na prácu, za ukončenie rasovej segregácie a ďalšie základné občianske práva.
Kingova vražda a jej dôsledky
Väčšina práv a slobôd, ktoré Afroameričania požadovali, bola úspešne zakomponovaná do právneho poriadku USA prijatím zákona o občianskych právach z roku 1964 a zákona o volebnom práve z roku 1965. King v roku 1964 dostal Nobelovu cenu za mier. Zastrelili ho 4. apríla 1968 v meste Memphis v americkom štáte Tennessee. Atentát spáchal James Earl Ray, ktorého zadržali dva mesiace po atentáte na letisku Heathrow v Londýne. Za vraždu Kinga ho odsúdili na 99 rokov väzenia, kde zomrel v roku 1998.
