PARÍŽ - Jadrový dáždnik pre spojencov sa rysuje – za jasných podmienok. Francúzsky prezident potvrdil pripravenosť dislokovať atómové zbrane mimo územia vlastného štátu.
Európa vstupuje do novej éry bezpečnostnej reality. Francúzsky prezident Emmanuel Macron šokoval verejnosť jasným posolstvom: Paríž je pripravený rozmiestniť svoje bojové lietadlá s jadrovými zbraňami na území iných európskych štátov. Potvrdil to v utorkovom televíznom rozhovore pre stanicu TF1 – a otvoril tým dvere k zásadnej zmene bezpečnostnej architektúry kontinentu.
Jadrový dáždnik pre vyvolených. Macron ho ponúka, ale s podmienkami
Macronov návrh nie je len gestom solidarity. Je to strategická ponuka: kto chce ochranu francúzskeho jadrového dáždnika, bude musieť spolupracovať – a platiť.
„Francúzsko nebude platiť za bezpečnosť druhých,“ vyhlásil prezident rázne. Zároveň však dodal, že je pripravený rokovať so všetkými partnermi, ktorí o túto ochranu prejavia záujem. Ako uviedol, „oficiálny rámec pre rozhovory o rozšírení jadrového dáždnika“ plánuje definovať už v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov.
O konkrétnych krajinách zatiaľ mlčal, no pripomenul, že Poľsko už v minulosti prejavilo záujem o dislokáciu jadrových zbraní. Môže sa tak stať jedným z prvých kandidátov.
Inšpirácia z USA: Macron sleduje americký model
Francúzsky líder sa vo svojich slovách odvolal na Spojené štáty, ktoré už roky držia jadrové zbrane v lietadlách dislokovaných v Belgicku, Nemecku, Taliansku a Turecku. Podľa Macrona je Francúzsko pripravené „túto diskusiu otvoriť“.
Rozhodujúce slovo však – a to zdôraznil opakovane – bude mať vždy prezident Francúzska ako vrchný veliteľ ozbrojených síl. Prípadná dislokácia nesmie oslabiť bezpečnosť samotného Francúzska.
Podpora Ukrajine áno, ale bez tretej svetovej vojny
Macron zároveň ubezpečil, že Francúzsko bude pokračovať v podpore Ukrajiny v boji proti ruskej agresii. Dodal však, že cieľom nie je vyvolať globálny konflikt: „Musíme Ukrajine pomáhať, ale nechceme tretiu svetovú vojnu.“
Podľa prezidenta je nevyhnutné, aby sa vojna čo najskôr skončila, a Kyjev musí do prípadných mierových rozhovorov vstupovať z čo najsilnejšej pozície.
„Ak chceme slobodu, musíme byť silní“
Macron v rozhovore pre TF1 pripomenul, že Európa bola pôvodne postavená na ideáli mieru. V minulosti vyrábala zbrane, neskôr sa obrátila k obchodu a prosperite. Teraz však čelí novej výzve.
„Dnes je to sila. Je to výzva všetkých výziev – zostať slobodní. Ak chcú Európania slobodu, musia sa vedieť ozbrojiť, ukázať solidaritu a byť schopní odstrašovať,“ vyhlásil prezident.
Francúzsko ako jadrový štít Európy
Po odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie je Francúzsko jedinou členskou krajinou EÚ, ktorá vlastní jadrové zbrane. Macron už viackrát zopakoval, že „životné záujmy Francúzska majú vždy celoeurópsky rozmer.“
Súčasná výzva je jasná: kto chce pod ochranné krídla Paríža, musí rátať so záväzkami – a niesť zodpovednosť. Macron tak kreslí obrysy budúcnosti, v ktorej sa Európa nemusí spoliehať výlučne na NATO či Spojené štáty. Ale bude si musieť zvyknúť na myšlienku, že francúzske jadrové lietadlá môžu stáť na jej vlastnom území.
Kremeľ reaguje
Kremeľ dnes skritizoval vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, v ktorom deklaroval ochotu rozmiestniť francúzske jadrové zbrane v ďalších krajinách Európy. Podľa hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova to bezpečnosti Európy neprispeje, informovala dnes ruská štátna agentúra TASS.
"Šírenie jadrových zbraní na európskom kontinente je niečo, čo nepridá európskemu kontinentu na bezpečnosti, predvídateľnosti a stabilite," povedal hovorca Kremľa a poznamenal, že celý systém strategickej stability a bezpečnosti v Európe je "v žalostnom stave".
