MOSKVA - V Burkine Faso od prevratu spred dvoch rokov vládne armáda. Chunta udržiava dobré vzťahy s Moskvou. Teraz Kremeľ zrejme poslal do krajiny väčší oddiel vojakov. Ďalšie budú nasledovať.
Podľa zasvätených informátorov Rusko rozšírilo svoj vplyv v západnej Afrike rozmiestnením svojich prvých väčších jednotiek v Burkine Faso. Zahraničné bezpečnostné zdroje tvrdia, že ich priviezli v stredu.
V stredu proruská skupina na sociálnej sieti Telegram informovala, že do Burkiny Faso dorazilo 100 vojakov, aby chránili vládcu Ibrahima Traorého a ľudí. Ďalších 200 by malo nasledovať, informoval kanál Afrika Korps, ktorý tvrdí, že je podriadený ruskému ministerstvu obrany. Zábery z proruskej tlačovej agentúry African Initiative na Telegrame ukázali mužov v armádnych kombinézach, ako vykladajú materiály z lietadla letiaceho pod ruskou vlajkou.
Americký think-tank Institute for the Study of War (ISW) má podozrenie, že Kremeľ sa pravdepodobne pokúša rozšíriť operácie Afrika Korps v Nigeri, Burkine Faso a Mali. Vo svetle stredajšej návštevy čadských vládnych predstaviteľov v Moskve možno Rusko stanovilo podmienky na rozšírenie operácií v Čade, špekulujú americkí experti v situačnej správe.
Burkina Faso je vedená vojenskou vládou, ktorá začiatkom roku 2023 vyhostila francúzskych vojakov. V septembri sa v Moskve diskutovalo o vojenskej spolupráci s vládou. To viedlo k špekuláciám, že by africká krajina, podobne ako susedné Mali, mohla zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje bezpečnostné vzťahy. Vojenské sily, ktoré sú pre vládu v Moskve priaznivejšie, v posledných rokoch prevzali moc aj v Nigeri, Gabone, Mali, Guinei a Čade. V januári predstavitelia armády z Nigeru a Čadu oficiálne navštívili Moskvu.
Mali tiež upevnilo vzťahy s Ruskom
Vládnuca vojenská chunta v Mali dnes s okamžitou platnosťou ukončila mierové dohody podpísané v roku 2015. Uzavrela ich vtedajšia malijská vláda s povstaleckými skupinami na severe krajiny a podľa agentúry AFP sú zásadné pre stabilitu krajiny.
Junta sa vo vyhlásení odvolala na "zmenu postoja niektorých podpísaných strán" a na "nepriateľské kroky" a zneužívanie dohôd zo strany alžírskych úradov. Alžírsko v roku 2015 pôsobilo ako hlavný sprostredkovateľ rokovaní.
Mierová dohoda, ktorú separatisti podpísali s ústrednou vládou Mali v roku 2015, bola zameraná na decentralizáciu krajiny a posilnenie ekonomiky severu Mali. Podľa AFP sa zrútila už vlani, keď tuarežské separatistické skupiny obnovili boje proti malijskej vláde a armáde v dôsledku stiahnutia misie OSN (MINUSMA), ktorú z Mali vytlačila vojenská vláda.
Aliancia povstaleckých skupín CMA pod vedením Tuaregov dnes uviedla, že ju rozhodnutie vojenskej vlády neprekvapilo. "Očakávali sme to od chvíle, keď priviezli (ruskú žoldniersku skupinu) wagnerovcov, vyhnali MINUSMA a začali nepriateľské akcie útoky na naše pozície," uviedol hovorca CMA.
Severoafrická krajina zažila od roku 2012 tri vojenské prevraty a zápasí s násilím zo strany radikálnych organizácií s väzbami na teroristické formácie al-Kájdu a Islamský štát, ktoré ovládli rozsiahle oblasti krajiny a zabili tisíce civilistov. V krajine teraz vládne chunta, ktorá sa odvrátila od západných spojencov a zosilnila svoje väzby na Rusko, píše AFP.
Vzťahy medzi Mali a Alžírskom, ktoré spolu zdieľajú niekoľko stoviek kilometrov dlhú hranicu, sa zároveň v poslednej dobe výrazne zhoršili. Vyhlásenie o ukončení mierových dohôd bolo namierené najmä voči susednej krajine, podotýka AFP. Chunta okrem iného Alžíru vytkla, že Mali považuje za "svoj dvorček", a hovorila o povýšenosti a pohŕdaní zo strany alžírskych úradov.
