TALLINN — Liberálna Estónska reformná strana (ER) úradujúcej premiérky Kaje Kallasovej sa stala víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Estónsku so ziskom 31,2 percenta hlasov. Informovali o tom agentúry AFP a DPA, odvolávajúce sa na údaje ústrednej volebnej komisie, ktorá to oznámila po spočítaní hlasov odovzdaných elektronicky i prostredníctvom papierových hlasovacích lístkov.
Na ďalších dvoch miestach skončili dve opozičné sily: pravicovo-populistická Estónska konzervatívna ľudová strana (EKRE) so ziskom 16,1 percenta a ľavicová Strana stredu (EK), ktorej dalo hlasy 15,3 percenta voličov. Do 101-členného jednokomorového parlamentu (Riigikogu), ktorá dostala 13,3 percenta hlasov. Na ďalších miestach nasledujú Kallasovej dvaja menší koaliční partneri: sociálni demokrati (9,3 percenta) a konzervatívna strana Isamaa (8,2 percenta). Ďalšie strany sa do parlamentu nedostali, keďže nezískali najmenej päť percent hlasov.
Rekord v elektronickom hlasovaní
Hlasovanie sa začalo už skôr pre tých, ktorí poslali svoje hlasovacie lístky poštou alebo hlasovali elektronicky. Podľa údajov volebnej komisie sa na voľbách zúčastnilo 63,7 percenta z vyše 966.000 oprávnených voličov. Elektronicky hlasovalo 313.514 voličov, čím bol prekonaný predchádzajúci rekord z roku 2019, keď túto formu hlasovania využilo 247.232 ľudí.
Riigikogu má 101 kresiel a volí sa na štyri roky. Vo voľbách kandidovalo deväť strán a 11 nezávislých kandidátov. Ťažiskom predvolebnej kampane bola invázia ruskej armády na Ukrajinu a jej vplyv na národnú bezpečnosť, ako aj spoločensko-politické otázky.
Predpokladá sa, že ak sa Kallasovej, ktorá sa stala premiérkou v roku 2021, opäť podarí zostaviť vládu, Estónsko, susediace s Ruskom, si zachová svoju proeurópsku orientáciu a naďalej bude prijímať ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Estónska vojenská pomoc Ukrajine predstavuje viac ako jedno percento HDP, čo je najvyšší príspevok zo všetkých krajín v pomere k veľkosti jej ekonomiky.
