MOSKVA/PRAHA - Jedným z najmocnejších a najobávanejších ľudí počas vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina bol šéf tajnej polície Lavrentij Berija, ktorý sa narodil 29. marca 1899 v chudobnej gruzínskej poľnohospodárskej rodine v Abcházsku. Berija niesol spoluzodpovednosť za vykonávanie čistiek aj za neľudské podmienky panujúce v ruských väzenských zariadeniach. Nakoniec však doplatil na systém, ktorý sám zo všetkých síl organizoval, a krátko po Stalinovej smrti bol popravený.
Jedna z najhorších Stalinových akcií: VIDEO Diktátor deportoval pol milióna ľudí, státisíce zomreli
Medzi boľševikov sa pridal už ako študent stavebnej školy v Baku, kontakty ale načas prerušil jeho odchod na front. Počas občianskej vojny sa Berija stal členom obávanej tajnej polície Čeka a počas 20. rokov zaznamenal rýchly mocenský vzostup v rámci komunistickej strany aj sovietskych bezpečnostných orgánov.
Berija so Stalinom a jeho dcérou Svetlanou
V rokoch 1931 až 1938 pôsobil ako prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Gruzínska. Následne bol menovaný ministrom vnútra ZSSR, ktorým bol až do konca druhej svetovej vojny.
Jeho moc bola taká, že sa ho obávali aj stranícki kolegovia. Vrcholné posty v straníckej hierarchii a bezpečnostnom aparáte ZSSR zastával Berija ešte niekoľko mesiacov po Stalinovej smrti v marci 1953. V nasledujúcom boji o moc však stavil na zlú kartu.
V júni 1953 ho zatkli, obvinili z radu ťažkých politických zločinov a so šiestimi svojimi spolupracovníkmi postavili pred súd. Vopred pripravený rozsudok smrti padol 23. decembra 1953, a bol vykonaný ešte v ten istý deň.
