SOBIBOR/PRAHA - Nacistický tábor Sobibor patril spoločne s Belzecom a Treblinkou medzi vyhladzovacie tábory, ktoré vznikali od začiatku roka 1942 v rámci Operácie Reinhard (podľa Reinharda Heydricha) na území dnešného Poľska. Otvorili ho v máji 1942 a do likvidácie tábora v októbri 1943 tu bolo zabitých okolo 250-tisíc ľudí, prevažne Židov. Pred 75 rokmi, 14. októbra 1943, sa podarilo asi trom stovkám väzňov z tábora po dramatickom povstaní utiecť a hoci sa prežiť podarilo len desiatkam z nich, útek je považovaný za vôbec najúspešnejšiu akciu svojho druhu uskutočnenú v nemeckých táboroch smrti.
Jeden z najvýraznejších zápisov v dejinách: Slováci útekom z Osvienčimu zachránili 200-tisíc životov
Vyhladzovací tábor nacisti vybudovali neďaleko dedinky Sobibor, ktorá sa nachádza na východnej hranici dnešného Poľska. Na jeho výstavbe sa podieľali miestni obyvatelia spolu s niekoľkými desiatkami Židov z blízkych get. V apríli 1942 bol na miesto veliteľa povolaný obávaný Franz Stangl, ktorý mal za úlohu výstavbu tábora dokončiť. Priestor bol rozdelený na tri časti: administratívnu časť, kde sa nachádzala železničná rampa a ubytovne pre Nemcov a Ukrajincov, časť, kde sa deportovaní museli vyzliecť, nechať si ostrihať vlasy a odovzdať cenné predmety, a vyhladzovacia časť, kde sa nachádzali plynové komory, hromadné hroby a ubytovne pre židovských väzňov.
Do Sobiboru deportovali Židov nielen z Generálneho gouvernementu, ale tiež zo Slovenska, Protektorátu Čechy a Morava, Nemecka, Holandska a Francúzska. Posledné transporty prišli do Sobiboru z niekoľkých likvidovaných get.
Medzi väzňami tábora sa už v lete 1943 začali šíriť informácie o tragických osudoch židovskej populácie v Európe a dôsledkom toho bol vznik odbojovej skupiny, do ktorej čela sa postavil poľský Žid Leon Feldhendler, ktorého neskôr vystriedal sovietsky vojnový zajatec židovského pôvodu Alexander Pečerskij.
Osudný deň povstalci vylákali najprv časť dôstojníkov a ich ukrajinských pomocníkov na rôzne miesta v tábore, kde už na nich čakali povstalci, ktorí ich ubili. V následnom zmätku sa nacistom podarilo zablokovať hlavný vchod, ktorý mal slúžiť ako hlavná úniková cesta, a povstalci sa museli počas bojov dostať cez plot a mínové pole. Podľa serveru holokaust.cz sa podarilo utiecť asi 300 väzňom, čo bola polovica všetkých Židov v tábore. Väčšina z nich ale bola zabitá na úteku Nemcami i Poliakmi a konca vojny sa podľa serveru dožilo len 53 účastníkov vzbury. Nemci boli po vzbure v šoku a ihneď sa rozhodli tábor aj so zvyškom väzňov zlikvidovať.
Porovnateľný s touto akciou je len útek väzňov z ďalšieho vyhladzovacieho tábora Treblinka v auguste 1943. Zo siedmich stoviek väzňov sa vtedy zachránila asi desatina a aj po tomto povstaní Nemci začali tábor likvidovať.
Medzi tými, ktorým sa podarilo utiecť, boli aj obaja vodcovia odbojovej skupiny. Feldhendlera ale zavraždili v Lubline krátko po oslobodení. Podľa niektorých zdrojov ho zavraždili poľskí antisemitskí nacionalisti, podľa iných išlo o ozbrojenú lúpež. Pečerskij sa po úteku dal k partizánom a k armáde a po vojne bol v Sovietskom zväze krátko uväznený počas ťaženia diktátora Josifa Stalina proti Židom. Režim mu tiež neskôr zakázal svedčiť v procesoch s nacistickými zločincami, vrátane Norimberského procesu a procesu s Adolfom Eichmannom. Pečerskij zomrel v roku 1990 ako 80-ročný. Počas svojho života aj po smrti dostal rad vyznamenaní, v Rusku aj v Izraeli sú po ňom pomenované ulice. Útek zo Sobiboru tiež niekoľkokrát sfilmovali a aj účasť na slávnostnej premiére mu sovietske úrady zakázali.
V rokoch 1933 až 1945 nacisti vybudovali, prevažne v Nemecku a v Poľsku, podľa odhadov newyorského Múzea židovského dedičstva asi 15-tisíc vyhladzovacích, koncentračných, pracovných alebo zberných táborov a ich pobočiek, ktoré sa stali jednou z najhorších kapitol dejín ľudstva. Presný počet všetkých obetí nacistických táborov sa nedá zistiť, ale hrubý odhad sa šplhá až k 11 miliónom.
Vyvražďovanie Židov a ďalších osôb začali jednotky Einsatzgruppen už v júni 1941. Od začiatku roka 1942 vznikali v rámci Operácie Reinhard vyhladzovacie tábory s plynovými komorami, v ktorých sa používal na vraždenie kysličník uhoľnatý z výfukových plynov alebo z tlakových fliaš. K popravám a úmrtiam pre neľudské podmienky tiež dochádzalo v koncentračných táboroch a v getách. Operácia Reinhard skončila koncom roka 1943 a hlavným vyhladzovacím centrom sa potom stal tábor v Osvienčime, kde sa na vraždenie používal jedovatý plyn cyklón B. Počas holokaustu zahynulo dokopy okolo šesť miliónov Židov.
Prvý šéf Sobiboru Stangl, ktorý velil taktiež Treblinke a ktorý sa výrazne podieľal na programe "eutanázie" a prenasledovaní partizánov v Taliansku a Juhoslávii, bol zatknutý v roku 1967 v Brazílii. V decembri roku 1970 ho v nemeckom Düsseldorfe odsúdili na doživotie a nasledujúci rok zomrel vo väzení na srdcové zlyhanie. Tento rok v januári zomrel vo veku 96 rokov posledný z preživších účastníkov povstania a úteku zo Sobiboru Arkadij Vajspapir.
