LONDÝN - Britskí sudcovia ukázali výsledky dlho očakávanej správy z vyšetrovania bývalého agenta KGB Alexandra Litvinenka. Ten bol hlasným kritikom politiky Vladimira Putina. Za svoju otravu obvinil aj on ruského prezidenta.
Ruský prezident Vladimir Putin dal podľa všetkého súhlas na operáciu ruskej FSB na zabitie bývalého agenta KGB Alexandra Litvinenka (†43) v roku 2006 v Londýne. Vyplýva to zo správy o vyšetrovaní okolností Litvinenkovej smrti, vypracovanej sirom Robertom Owenom. Tá tvrdí, že ortieľ smrti mal podpísať Vladimir Putin. Litvinenkova žena Marina sa nechala pre BBC počuť, že s výsledkami správy je "veľmi spokojná".
"Manželove slová na smrteľnej posteli potvrdili výsledky anglického súdu," povedala Marina. Vraždu mali vykonať dvaja muži - Andrej Lugový a Dmitrij Kovtun. Obidvaja to však popreli. Podľa Owena mali konať na pokyny centrály FSB - tajnej ruskej služby. Lugovoj tvrdí, že tieto obvinenia sú "absurdné". Obidvoch chcú tiež anglické súdy vypočuť, no Rusko ich odmieta vydať.
V 300 stranovej správe sa píše, že "po zvážení všetkých dôkazov a mne dostupnej analýze som prišiel k záveru, že operácia FSB zabiť Litvinenka bola schválená Nikolajom Patruševom (vtedajší šéf FSB - pozn. red.) a tiež prezidentom Putinom."
Predtým sa v Londýne stretol s bývalým agentom KGB - teraz poslancom Štátnej dumy - Andrejom Lugovým a jeho ruským spoločníkom Dmitrijom Kovtunom. Zelený čaj, ktorý s nimi Litvinenko počas stretnutia pil, obsahoval izotop rádioaktívneho polónia 210.
Výsledná súdna správa
Key conclusions from the Litvinenko report - Patrushev was the head of the FSB in 2006 pic.twitter.com/tceTotDaWT
— Jeremy Hodges (@jeremylawhodges) January 21, 2016
Bývalý agent sovietskej tajnej služby KGB a neskôr ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Litvinenko, žijúci v exile v Británii, zomrel v Londýne v roku 2006 po vypití čaju otráveného rádioaktívnym prvkom polónium. Zo zosnovania svojej smrti obvinil ruského prezidenta Putina a svojho bývalého zamestnávateľa, tajnú službu FSB.
Litvinenko patril k najhlasnejším kritikom prezidenta Putina a ruskú tajnú službu obviňoval aj z toho, že stála za útokmi na obytné domy v Moskve a v ďalších ruských mestách, pri ktorých v roku 1999 zahynulo vyše 300 ľudí. Vláda z útokov obvinila čečenských separatistov a spustila krvavú ofenzívu v Čečensku.
Medzi Putinom a Litvinenkom panovalo osobné nepriateľstvo a členovia Putinovej administratívy mali motív na Litvinenkovo zabitie, citovala zo správy agentúra Reuters. Súčasne pripomenula, že Kremeľ doteraz vždy všetky obvinenia v tejto záležitosti odmietal. Litvinenko bol kritikom Putina a Rusko opustil šesť rokov pred svojou smrťou. Uchýlil sa do Británie, kde v roku 2006 zomrel.
V predvečer dnešného vydania správy ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že "britská strana sa zrejme nechystá zmeniť svoj doterajší kurz na politizáciu procesu" s hlavnými podozrivými z Litvinenkovej vraždy - Lugovým a Kovtunom, ktorých v Británii v tejto kauze obvinili v neprítomnosti.
Správa vychádza aj z tajných vládnych dokumentov
Britský vyšetrujúci sudca sir Robert Owen dnes informoval, že súd sa pri určovaní miery zodpovednosti Ruska v kauze smrti bývalého agenta KGB Alexandra Litvinenka opieral aj o tajné dokumenty britskej vlády, ale nemôže ich zverejniť. Owen dnes pred novinármi uviedol, že mal prístup k "citlivým vládnym materiálom, ktoré sa týkali vyšetrovania", ktoré viedol. Podľa jeho slov tieto dokumenty poskytli z právneho hľadiska "prima facie" dostatočné dôvody na vyslovenie predpokladu, že zodpovednosť za Litvinenkovu smrť nesie Rusko.
Zdôraznil pri tom, že vládne materiály boli "natoľko citlivé, že ich nebolo možné prezentovať na žiadnych - verejných ani otvorených - vypočutiach". Owen dospel k záveru, že "operáciu (ruskej kontrarozviedky) FSB na likvidáciu Litvinenka pravdepodobne odobril (Nikolaj) Patrušev, vtedajší šéf FSB, ako aj prezident (Vladimir) Putin".
Podľa Owena je "silne pravdepodobné", že keď (Andrej) Lugovoj otrávil Litvinenka, urobil tak pod vedením FSB. Dospel som aj k záveru, že (Dmitrij) Kovtun tiež konal pod vedením FSB". Britský sudca dnes vyhlásil, že si je istý, že to boli Lugovoj a Kovtun, kto Litvinenkovi počas ich spoločného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo 1. novembra 2006 v Pine Bar v londýnskom hoteli Millennium, dal do čaju izotop polónia 210.
Stopy tejto vysokorádioaktívnej látky sa potom našli na viacerých miestach britskej metropoly, pripomenula agentúra Reuters. Právnik Richard Horwell pôsobiaci pri londýnskej polícii podľa Reuters uviedol, že Rusko mohlo mať záujem na Litvinenkovej smrti z viacerých dôvodov: kvôli jeho úteku do Británie, jeho obvineniam z korupcie vzneseným na adresu Kremľa, jeho sympatizovaniu s čečenskými separatistami či jeho tvrdeniam o Putinovom životnom štýle.
Po Litvinenkovej smrti sa britsko-ruské vzťahy dostali na najnižšiu úroveň od konca studenej vojny. Vzťahy sa zatiaľ nepodarilo obnoviť na pôvodnú úroveň, dokonca sa ešte viac skomplikovali po tom, ako Rusko anektovalo donedávna Ukrajine patriaci Krymský polostrov. Jablkom sváru oboch krajín je aj podpora, ktorú Rusko poskytuje režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada, analyzuje Reuters.
Moskva bude na vyšetrovanie Litvinenkovej smrti reagovať diplomaticky
Rozhodnutie Británie súdne vyšetrovať vraždu bývalého agenta KGB Alexandra Litvinenka by mohlo ešte väčšmi "otráviť" vzťahy medzi Moskvou a Londýnom, uviedol dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
"Takéto kvázi vyšetrovania ako to, o ktorom sa tu dnes bavíme, sú schopné ešte väčšmi otráviť atmosféru našich dvojstranných vzťahov," povedal podľa agentúry Reuters na tlačovej konferencii Peskov, pričom dodal že Rusko na "všetky potrebné otázky odpovie diplomatickými kanálmi".
Peskov sa na margo Litvinenkovej údajnej vraždy vyjadril po zverejní správy britských vyšetrovateľov, ktorí dospeli k záveru, že akciu ruskej tajnej služby, ktorej cieľom bolo otráviť Litvinenka rádioaktívnym prvkom Polónium 210, pravdepodobne schválil ruský prezident Vladimir Putin.
Litvinenkova vdova žiada vypovedať z Británie tajných agentov a uvaliť sankcie
Vdova po bývalom agentovi KGB Alexandrovi Litvinenkovi privítala dnes závery vyšetrovania okolností svojho manžela a vyzvala Britániu, aby vyhostila všetkých ruských špiónov a uvalila voči Rusku sankcie. Marina Litvinenková to vyhlásila dnes pred londýnskym kráľovským súdnym dvorom, kde dnes zverejnili záverečnú správu o okolnostiach Litvinenkovej smrti, vypracovanú pod vedením britského sudcu sira Roberta Owena.
"Vyzývam, aby boli z Británie okamžite vyhostení všetci operatívci - či už z FSB, ktorí zabili Sašu (Alexandra Litvinenka), alebo iných ruských tajných služieb pôsobiacich na londýnskom veľvyslanectve (Ruska)," vyhlásila Litvinenková. Vyzvala tiež, aby na osoby, uvádzané v Owenovej správe ako spoluzodpovedné za Litvinenkovu smrť, boli uvalené cielené ekonomické sankcie a bol im vydaný zákaz vycestovať.
Litvinenková konkrétne spomenula meno Nikolaja Patruševa, ktorý v čase Litvinenkovej smrti šéfoval FSB, a ruského prezidenta Vladimira Putina. Dodala, že britská vláda prisľúbila tieto kroky podniknúť. Vyšetrujúci sudca Owen dnes v Londýne pri predstavovaní svojej vyše 300-stranovej správy uviedol, že na základe rozličných materiálov, vrátane utajených vládnych, dospel k záveru, že "operáciu (ruskej kontrarozviedky) FSB na likvidáciu Litvinenka pravdepodobne odobril (Nikolaj) Patrušev, vtedajší šéf FSB, ako aj prezident (Vladimir) Putin".
Tieto obvinenia sú absurdné, tvrdí Lugovoj
Poslanec ruskej Štátnej dumy Andrej Lugovoj označil dnes za absurdné obvinenia britskej vyšetrovacej komisie zo svojho údajného podielu na zavinení smrti bývalého agenta KGB Alexandra Litvinenka. Výsledky súdneho vyšetrovania, ktoré zverejnili dnes v Londýne, označil Lugovoj pre agentúru Interfax za frašku a pokus o zneužitie kauzy na politické účely.
"Obvinenia na moju adresu sú absurdné. Ako sme aj očakávali, k senzácii nedošlo: dnes oznámené výsledky vyšetrovania opäť potvrdzujú protiruskú pozíciu Londýna, neschopnosť a neochotu Angličanov ustanoviť pravú príčinu Litvinenkovej smrti," vyhlásil Lugovoj podľa Interfaxu.
Tzv. polóniový škandál sa podľa Litvinenka stal pre Londýn pohodlným spôsobom, ako dosiahnuť politické záujmy. Poslanec Dumy súčasne vyjadril nádej, že po "polóniovom procese" britské súdnictvo príde o mýtus o svojej nestrannosti.
Lugovoj upozornil, že s obnovením vyšetrovania prípadu Litvinenko časovo koliduje "protiruská hystéria", ktorá sa rozpútala po udalostiach na Ukrajine z roku 2014. Ako poznamenal, obnovenie vyšetrovania okolností Litvinenkovej smrti považuje za "úbohý pokus využiť tohto kostlivca v skrini na uspokojenie politických ambícií Londýna".
Britská správa o príčine Litvinenkovej smrti je politicky angažovaná
Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo dnes správu britského súdu o príčinách smrti bývalého agenta KGB Alexandra Litvinenka za politicky angažovanú. Uviedla to dnes v Moskve hovorkyňa rezortu Marija Zacharovová, ktorá už samotný proces britského vyšetrovania označila za netransparentný.
"Vzhľadom na to nebol dôvod očakávať, že by záverečná správa politicky angažovaného a krajne netransparentného procesu, prispôsobujúceho sa vopred zadanému výsledku, bola zrazu objektívna a nestranná," vyhlásila Zacharovová podľa agentúry RIA Novosti. Zdôraznil, že pozícia Ruska v kauze Litvinenko sa nemení a je všeobecne známa. Vyjadrila ľútosť, že tento "trestný prípad bol spolitizovaný a pokazil celkovú atmosféru dvojstranných vzťahov".
Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina, krátko pred zverejnením správy v Londýne deklaroval, že závery britského vyšetrovania nie sú v Rusku predmetom záujmu. Poznamenal však, že správu si v Kremli preštudujú.
