PRAHA - Profesia tenoristu so sebou podľa českého speváka Karla Gotta, ktorý pôvodne študoval operný spev na pražskom konzervatóriu, nesie určité riziko. Aj keď nakoniec išiel svojou vlastnou cestou, operných tenoristov vraj dodnes obdivuje a považuje ich za inšpiráciu.
"Tenor sa často pohybuje v nebezpečných sférach. Je to v podstate rovnako riziková profesia, ako byť napríklad pilotom formuly 1, gladiátorom či varietným umelcom a chodiť po lane. A to je presne to, čo publikum odjakživa priťahuje," vyjadril sa niekoľkonásobný držiteľ ocenenia Zlatý slávik pre portál iDnes. Ako uviedol, medzi jeho najobľúbenejších operných spevákov patria Ivo Žídek alebo Peter Dvorský, zo svetových je pre neho jasnou jednotkou Luciano Pavarotti. "Vždy ma fascinovalo, s akou ľahkosťou a s večným úsmevom na tvári spieval aj tie najťažšie pasáže," prezradil.
"V časoch mojich začiatkov ma mnohí v Nemecku, na moju radosť, nazývali nástupcom amerického tenoristu talianskeho pôvodu Maria Lanzu. Práve o ňom som rozprával na prvej hodine spevu môjmu profesorovi Konstantinovi Kareninovi," uviedol 74-ročný spevák. Spomínaný profesor bol podľa jeho slov múdry, Gottov záujem o jazz a pesničky akceptoval. Radil mu tiež, ako s hlasom narábať, aby zvládal rôzne žánre.
Český spevák a herec Karel Gott sa narodil 14. júla 1939. Ako vyučený elektromontér pracoval v ČKD a popri práci študoval spev na konzervatóriu. Preslávil ho angažmán v Divadle Semafor v rokoch 1963 - 1964. Neskôr spoluzaložil Divadlo Apollo, kde pôsobil do roku 1967. Počas svojej kariéry vydal viac než 100 albumov. V rokoch 1963 až 2011 zvíťazil 37-krát v ankete Zlatý slávik a Český slávik. Účinkoval tiež vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů (1964), Hvězda padá vzhůru (1974), Romance za korunu (1975), Dědictví aneb Kurvahošigutntag (1992) a jeho pokračovaní Dědictví aneb Kurvaseneříká (2014) i v rozprávke Z pekla štěstí 2 (2001).
