Chmelár sa ostro zastal Banáša: Dosť bolo kopania do človeka, ktorý sa ospravedlnil!

Spor o knihu rozhovorov Jozefa Banáša so zosnulým Milanom Lasicom naberá na obrátkach. Publikácia vyšla ako príloha týždenníka Plus 7 dní, no rodina legendárneho humoristu sa proti jej zverejneniu ostro ohradila. Dcéra Hana Lasicová tvrdí, že rozhovory neboli autorizované a Banáš ich vydal napriek predchádzajúcemu prísľubu, že tak neurobí. Na sociálnej sieti navyše zverejnila starú korešpondenciu, ktorá podľa nej spochybňuje Banášove tvrdenia o ich niekdajšom priateľstve. Spisovateľ priznal, že svoj sľub porušil, no za vydaním knihy si stojí. Do vyhrotenej kauzy sa teraz zapojil aj politológ Eduard Chmelár, ktorý sa svojho priateľa otvorene zastal. Vo svojom rozsiahlom príspevku na Facebooku kritizoval verejný lynč a ostro sa pustil aj do rodiny Lasicovcov.

Eduard Chmelár priznal, že ho jeden z bulvárnych denníkov niekoľko dní žiadal o vyjadrenie ku kauze, keďže Jozef Banáš je jeho priateľ. Spočiatku sa k celej záležitosti vyjadrovať nechcel. Rozsah verejnej kritiky ho však napokon presvedčil, aby svoj postoj zverejnil. „Jozef je stále môj priateľ, lebo ja si priateľov nevyberám podľa spoločenskej atmosféry, ani podľa politických názorov a už vôbec ich neopúšťam vtedy, keď sa im iní otáčajú chrbtom,“ napísal na Facebooku. Chmelár považuje reakcie na kauzu za neprimeranú štvanicu na jednotlivca. Podľa neho sa z osobného sporu stala verejná kampaň sprevádzaná masovým odsudzovaním a moralizovaním. Banáš podľa neho svoje konanie priznal, ospravedlnil sa a vysvetlil, prečo sa rozhodol rozhovory s legendárnym humoristom vydať. Chmelár nespochybňuje, že autor mal postupovať inak, odmieta však ďalšie hromadné odsudzovanie. „Ale načo je dobré kopať do človeka, ktorý leží na zemi a ktorý o svojom skutku hovorí s pokorou a ľútosťou?“ pýta sa.

Chmelár sa vo svojom príspevku nezastavil iba pri obhajobe Banáša. Ostro sa ohradil aj proti tomu, ako je Milan Lasica v súčasnej debate vykresľovaný ako nespochybniteľná morálna autorita. V tejto súvislosti pripomenul Antichartu, ktorú počas normalizácie podpísali aj Milan Lasica a Magda Vášáryová. Podľa Chmelára nemožno tento historický fakt zľahčovať ani ignorovať pri hodnotení verejných osobností. „Anticharta nebol len formálny nevinný dokument. Na jej základe boli prenasledované, šikanované a väznené stovky ľudí,“ uviedol. Zároveň tvrdí, že Lasica ani Vášáryová sa za svoj podpis neospravedlnili, pričom ich prístup porovnal s inými umelcami, ktorí svoj postoj neskôr prehodnotili. Chmelár dodal, že ich minulosť nechce používať na automatické odsudzovanie. Vadí mu však podľa vlastných slov to, keď niektorí ľudia vystupujú z pozície morálnych sudcov a zároveň odmietajú kritický pohľad na vlastné konanie.

Politológ reagoval aj na vyjadrenia Hany Lasicovej, ktorá spochybnila, prečo by ľudia s odlišnými politickými postojmi mali vydávať rozhovory s jej otcom. Milana Lasicu pritom označila za demokrata a progresívca, zatiaľ čo voči druhej strane použila označenia ako antivaxer, konšpirátor, rusofil či obdivovateľ hnutia MAGA. Chmelár jej slová označil za arogantné a odmietol predstavu, že odkaz známeho humoristu patrí výlučne jednému politickému táboru. „Presadzovať, že Lasicov odkaz patrí len jednému politickému táboru, je rovnako primitívne ako myslieť si, že Jesenského román Demokrati patrí len tlupe Jara Naďa,“ napísal. Zároveň zdôraznil, že Lasicovi nikto nevezme jeho významné miesto v dejinách slovenského humoru. Nesúhlasí však s tým, aby bol automaticky považovaný za univerzálnu morálnu autoritu, ktorej názory nemožno kriticky hodnotiť.

Chmelár sa vyjadril aj k predstave, že Lasica mal byť človekom s odlišnými politickými názormi než jeho manželka. Podľa neho mal humorista s Magdou Vášáryovou v politických otázkach veľmi podobné postoje. V závere svojho príspevku Chmelár rozšíril kritiku na celkovú atmosféru v spoločnosti. Tvrdí, že takmer štyri desaťročia po Nežnej revolúcii by sa ľudia mali viac sústrediť na súčasné problémy a vlastné morálne zlyhania než na nekonečné rozdeľovanie spoločnosti podľa politických názorov či minulosti. „Už dávno nedelím ľudí na pravičiarov a ľavičiarov, na konzervatívcov a liberálov, na veriacich a ateistov. Hľadám v človeku ten základ dobra a ľudskosti, ktorý má v sebe každý z nás,“ uviedol.

Chmelár sa napokon vrátil k samotnému Banášovi a zdôraznil, že spoločnosť by mala dokázať prijať aj človeka, ktorý urobil chybu, priznal ju a ospravedlnil sa. „Odpustenie musí prijať rodina Lasicovcov. My by sme mali prijať človeka, ktorý pochybil, s pokorou sa ospravedlnil a svoju osobnú ťarchu i profesijné následky si ponesie sám. Už naozaj stačilo,“ uzavrel svoj status. Spor o knihu rozhovorov tak naďalej rozdeľuje verejnosť. Kým rodina Milana Lasicu namieta proti okolnostiam jej vydania, Chmelár upozorňuje na podľa neho neprimeranú vlnu odsudzovania Banáša a vyzýva na väčšiu mieru ľudskosti a ochoty odpúšťať.