Dorota Nvotová otvorene o strachu z rakoviny: Pred rokom som nevedela, či sa dožijem ďalších narodenín!

Dorota Nvotová bojuje s rakovinou, ktorá jej pred rokom priniesla obrovský strach a neistotu. Slovenská cestovateľka, spisovateľka a hudobníčka vtedy ešte nemala definitívne potvrdenú diagnózu, no tušila, že jej zdravotné problémy môžu mať vážnu príčinu. V hlave jej vírili aj tie najčiernejšie scenáre a pripúšťala si možnosť, že ďalšie narodeniny už neoslaví. Nvotovej diagnostikovali rakovinu prsníka v počiatočnom štádiu. V januári 2026 podstúpila mastektómiu, teda chirurgické odstránenie celého prsníka, a o náročnom období otvorene prehovorilaaj na verejnosti.

Dnes sa však na svet pozerá inak a na sociálnej sieti zverejnila úprimné priznanie, v ktorom nechýbajú emócie, sebairónia ani silný odkaz o hodnote života. „Takto pred rokom som vedela, že mám pravdepodobne rakovinu, ale nebolo to ešte potvrdené a plávala som v strašnej neistote,“ napísala Nvotová. Priznala, že v tom čase jej hlavou prechádzali aj tie najhoršie scenáre. Dokonca pripúšťala možnosť, že ďalšie narodeniny už nezažije.

O rok neskôr je jej pohľad na život iný. Ako sama uviedla, po prebudení ju najskôr prepadli smutné myšlienky. Uvedomila si, že nemá funkčné rodinné zázemie ani partnerský vzťah a narodeniny začína sama, bez niekoho, s kým by ich mohla osláviť. Namiesto toho, aby sa však utápala v sebaľútosti, prišla vnútorná reakcia, ktorá jej pripomenula podstatnejšiu vec. „A potom sa nakoplo to nové ja – ti dr..?? Šak žiješ!!!“ opísala svoj vnútorný dialóg s typickou úprimnosťou a nadhľadom. Práve tieto slová vystihujú zmenu, ktorou podľa vlastných slov prešla. To, čo by ju za iných okolností mohlo zarmútiť, dnes dokáže vnímať aj z inej perspektívy. Samotný fakt, že sa zobudila do ďalšieho dňa, je pre ňu dôvodom na radosť.

Nvotová neskrýva, že jej život nie je bez bolesti ani osamelosti. Napriek tomu sa snaží sústrediť na to, čo má, namiesto toho, čo jej chýba. Priznáva, že vzhľadom na všetko utrpenie, ktoré sa odohráva okolo nás, by jej bolo až hanbou netešiť sa z toho, že môže žiť. „Teším sa, lebo by mi hanba bola sa netešiť. Toľko utrpenia a bolesti je všade,“ napísala a dodala, že táto, spočiatku možno trochu vynútená radosť, sa postupne stáva spontánnou. Svoj prístup vystihla známym anglickým výrokom „fake it till you make it“, teda predstieraj, kým sa ti to nestane prirodzeným. V jej prípade však nejde len o pozitívne myslenie. Za slovami sa skrýva skúsenosť s neistotou, strachom a uvedomením si, akú hodnotu má každý ďalší deň.

Na záver poďakovala všetkým za narodeninové priania. Jej otvorené priznanie pripomína, že aj v období, keď človek zápasí s náročnými životnými okolnosťami, môže postupne nachádzať dôvody na vďačnosť a radosť. A niekedy je tým najväčším darom jednoducho to, že sa ráno opäť zobudí.