Od lacnejších lístkov po vyšší úver: Pozrite si, o čom rozhodla vláda

SR a Čiernu Horu má spájať dohoda o ochrane vojnových hrobov

Starostlivosť o vojnové hroby a vojenské pamätníky, pripomínajúce padlých Slovákov v Čiernej Hore a Čiernohorcov, ktorí zomreli na území dnešného Slovenska, má posilniť medzivládna dohoda oboch krajín. Jej návrh schválila v stredu vláda.

Rezort vnútra, ktorý návrh pripravil, v dôvodovej správe vysvetlil, že cieľom dohody je prehĺbiť spoluprácu v uvedenej oblasti, ktorá sa má realizovať formou vzájomnej identifikácie a evidencie, zabezpečenia úpravy i udržiavania vojnových hrobov a vojenských pamätníkov. „Pri úprave a udržiavaní vojnových hrobov a vojenských pamätníkov sa bude postupovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zmluvných štátov a budú sa dodržiavať národné, náboženské a iné tradície oboch štátov,“ dodali predkladatelia. Dohoda sa týka hrobov slovenských a čiernohorských vojnových obetí, ktoré padli v bojoch prvej a druhej svetovej vojny, respektíve tých, ktorí ako vojnoví zajatci či civilné osoby zomreli v dôsledku vojnového konfliktu.

Súčasťou dohody je evidencia zoznamov slovenských a čiernohorských vojnových obetí, výmena informácií o umiestnení a stave slovenských a čiernohorských vojnových hrobov a o novoobjavených slovenských a čiernohorských vojnových hroboch. Rovnako výmena informácií o závažných škodách na týchto hroboch a opatreniach prijatých na ich odstránenie. Zmluvné strany si na princípe vzájomnosti takisto zabezpečujú podľa dohody bezodplatné užívanie pozemkov, na ktorých sa nachádzajú vojnové hroby.

archívne video

Zraniteľní odberatelia sa nezmenia, spresnia sa podmienky pre bytovky

Podmienky pre získanie statusu zraniteľného odberateľa elektriny a plynu sa zásadne nezmenia, od nového roka však budú platiť presnejšie podmienky pre spoločné časti bytových domov. Vyplýva to z nariadenia, ktoré pripravilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR a v stredu ho schválila vláda. Oproti predchádzajúcej úprave sa dopĺňa, že nárok na regulované ceny majú aj spoločné priestory bytoviek, a to aj v prípade, ak sa v domoch nachádzajú telekomunikačné zariadenia operátorov pre obyvateľov alebo vlastné kotolne. Toto doplnenie sa uplatní až od 1. januára 2027. Rezort to odôvodňuje potrebou času na prípravu cenovej regulácie a úpravu systémov na strane dodávateľov elektriny. Zvyšok nariadenia nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Zraniteľnými odberateľmi aj naďalej zostávajú všetky domácnosti, ako aj malé podniky s ročnou spotrebou do 30.000 kWh pri elektrine a 100.000 kWh pri plyne. Rovnako do kategórie spadajú zariadenia sociálnych služieb, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí, štátne nájomné byty či odberatelia odoberajúci energie na výrobu tepla a ohrev vody pre bytové domy. Potreba nariadenia vychádza z novely zákona o energetike, ktorá platí od 1. júla. Na jej základe totiž zo samotného zákona vypadla presná definícia zraniteľných odberateľov s tým, že konkrétny okruh po novom určí až vládne nariadenie. Ceny pre túto kategóriu odberateľov podliehajú cenovej regulácii zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Vláda schválila Národný program bezpečnosti civilného letectva SR

Národný program bezpečnosti civilného letectva Slovenskej republiky vytvára rámec na určovanie, monitorovanie a pravidelné vyhodnocovanie ukazovateľov a cieľov výkonnosti v tejto oblasti. Program v stredu schválila vláda na návrh Ministerstva dopravy (MD) SR v nadväznosti na zákon o civilnom letectve (letecký zákon). Program predstavuje základný rámec na systematické prepájanie leteckých činností a vytvára väzbu medzi štátnou úrovňou riadenia bezpečnosti civilného letectva a systémami manažmentu bezpečnosti, čiže osôb v tomto odvetví.

SR ako člen Európskej únie má povinnosť vytvoriť a zachovávať program riadenia bezpečnosti civilného letectva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriadila Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA). „Program bezpečnosti civilného letectva nadväzuje na Národný bezpečnostný program civilného letectva SR, ktorého druhé vydanie bolo schválené v roku 2011 v súlade s požiadavkami Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) týkajúcimi sa zavedenia národného programu bezpečnosti civilného letectva,“ uviedlo MD.

Súčasťou programu je Národný plán bezpečnosti civilného letectva SR, ktorý obsahuje riziká a opatrenia v európskom pláne pre bezpečnosť letectva. Povinnosti orgánov štátnej správy a osôb činných v civilnom letectve vyplývajú z medzinárodných záväzkov SR, právne záväzných aktov EÚ v civilnom letectve a vnútroštátnych právnych predpisov. Program a plán bezpečnosti civilného letectva vypracovalo MD v spolupráci s Dopravným úradom. „Vypracovaný program bezpečnosti civilného letectva bol predmetom konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami, teda so zástupcami príslušných orgánov štátnej správy, prostredníctvom stálej komisie pre bezpečnosť civilného letectva,“ priblížilo MD. Členmi stálej komisie pre bezpečnosť civilného letectva sú zástupcovia ministerstiev dopravy, obrany, spravodlivosti a vnútra aj Dopravného úradu.

Kampaň ku kandidatúre SR na nestáleho člena BR OSN má viacero pilierov

Kampaň, podporujúca kandidatúru SR za nestáleho člena Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov (BR OSN) v rokoch 2028 - 2029, bude stáť na viacerých pilieroch. Vyplýva to z návrhu na zabezpečenie kandidatúry a nestáleho členstva, ktorý v stredu schválila vláda. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) ako predkladateľ materiálu v tejto súvislosti zdôrazňuje efektívne nastavenie príspevkov do medzinárodných organizácií, zviditeľňovanie SR na dôležitých multilaterálnych fórach, jednotnú komunikačnú stratégiu i organizáciu podujatí v SR i v New Yorku, kde sídli OSN.

„Efektívne nastavenie príspevkov do medzinárodných organizácií umožní SR vystupovať ako aktívny geopolitický partner, účasť a viditeľnosť SR na dôležitých multilaterálnych fórach a rokovaniach v zahraničí pomôžu so získavaním osvedčených postupov od porovnateľných krajín s nedávnymi skúsenosťami s kampaňou do BR OSN,“ uviedlo v tejto súvislosti ministerstvo. Pripomína, že voľby sa uskutočnia vo Valnom zhromaždení OSN v New Yorku v júni 2027 a na zvolenie je potrebné získať dvojtretinovú väčšinu prítomných a hlasujúcich členských štátov OSN, ktorých je spolu 193. „SR je nateraz jediným kandidátom na miesto nestáleho člena BR OSN, na ktoré sa každé dva roky volí jeden zástupca Východoeurópskej regionálnej skupiny v OSN,“ dodáva MZVEZ. Dôležitosť úspešnej kampane zdôrazňuje tým, že napriek aktuálnej deklarovanej podpore zo strany členských štátov sa hlasuje tajne a bez vysvetlenia hlasovania a reálna podpora v takomto hlasovaní môže byť menšia. „Nenechávame nič na náhodu a našu kandidatúru aktívne prezentujeme,“ zdôraznil po schválení bodu minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD), ktorý potvrdil, že SR má k dnešku potvrdenú podporu už vyše 120 členských štátov OSN.

„V prípade zvolenia bude SR členom rady v čase, keď sa OSN ako univerzálna svetová organizácia aj medzinárodné spoločenstvo opäť nachádzajú v mimoriadne zložitej situácii. S predstihom dvoch rokov nie je jednoduché odhadnúť, v akej kondícii bude multilaterálny systém počas členstva SR a na čo všetko je potrebné sa pripraviť,“ zdôrazňuje MZVEZ SR. „Úspešné zhostenie sa úloh a povinností nestáleho člena rady bezpochyby prispeje k upevneniu medzinárodného postavenia Slovenska a šíreniu jeho dobrého mena v globálnom meradle,“ dodalo.

Šéf slovenskej diplomacie je v tejto súvislosti presvedčený, že najúčinnejšou odpoveďou na globálne výzvy 21. storočia zostáva efektívny multilateralizmus založený na rešpekte k Charte OSN a medzinárodnému právu. „Rešpekt, dialóg, stabilita a mier nie sú len sloganom našej kampane. Sú sľubom, ktorý prinášame do Organizácie Spojených národov v čase, kedy je vzájomná dôvera medzi štátmi dôležitejšia než kedykoľvek predtým,“ vyhlásil Blanár. V prípade zvolenia sa chce Slovenská republika zamerať na riešenie, prevenciu a transformáciu ozbrojených konfliktov, medzinárodné právo a spravodlivosť, ľudské práva a humanitárnu pomoc. Pozornosť bude venovať tiež energetickej bezpečnosti, kritickej infraštruktúre a prírodným zdrojom, ako aj vplyvu digitálnych technológií a umelej inteligencie na medzinárodný mier a bezpečnosť. Slovensko zároveň podporuje reformný proces OSN a iniciatívu jej generálneho tajomníka s názvom „UN80“, ktorej cieľom je zvýšiť efektívnosť a akcieschopnosť organizácie.

V materiáli sa uvádzajú aj predpokladané výdavky verejnej správy súvisiace s kampaňou a prípadnou agendou nestáleho člena. Výdavky na rok 2027 sú na úrovni 6.718.135 eur, v rokoch 2028 a 2029, už aj v súvislosti s aktivitami a nevyhnutným personálnym posilnením, sú rozpočtované na 9.382.589 eur v roku 2028 a 9.337.150 eur v roku 2029. Vláda SR sa zaviazala aktívne sa uchádzať o post nestáleho člena BR OSN na obdobie rokov 2028 - 2029 v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2023 - 2027.

Nová národná tabuľka frekvenčného spektra bude účinná od 1. januára 2027

Novú národnú tabuľku frekvenčného spektra (NTFS) ustanovuje nariadenie s účinnosťou od 1. januára 2027, ktoré v stredu schválila vláda. Prihliada na potrebu európskej harmonizácie, stupeň technického rozvoja rádiových zariadení a poskytovanie služieb v SR v konkrétnom frekvenčnom pásme pri súčasnom zabezpečení obrany a bezpečnosti štátu. Návrh predložilo Ministerstvo dopravy (MD) SR. „Do nového návrhu NTFS boli zapracované najmä nové rozhodnutia a odporúčania EÚ, Európskeho výboru pre elektronické komunikácie, ako aj požiadavky Ministerstva obrany SR a Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb,“ uviedlo MD. Ďalšie úpravy vyplynuli z procesu zosúlaďovania NTFS s európskou tabuľkou frekvenčného spektra zverejnenou 28. novembra 2025.

Správa frekvencií je podľa ministerstva flexibilný proces. „V priebehu roka dochádza k zmenám v medzinárodných odporúčaniach a následne sú tieto zmeny zapracované do národných dokumentov vrátane NTFS pre potreby štátu, ako aj pre prevádzkovateľov elektronických komunikácií. Vzhľadom na to je vhodné NTFS aktualizovať každoročne,“ vysvetlilo MD. NTFS obsahuje údaje o frekvenčnom pásme a jeho pridelení pre príslušné rádiokomunikačné služby podľa aktuálneho Rádiokomunikačného poriadku pre Región 1, ktorého súčasťou je Slovensko. Pridelenie frekvenčného spektra v SR spravidla nepresahuje pridelenia pre služby podľa Rádiokomunikačného poriadku, pásmo však môže byť pridelené pre menej služieb.

NTFS zahŕňa aj informáciu, či je príslušné frekvenčné pásmo pridelené na civilné alebo vojenské účely, ako aj poznámky k prideleniu frekvenčného pásma, napríklad údaje o chránených frekvenciách. V tabuľke sú aj informácie o využití frekvenčných pásiem pre konkrétne aplikácie v rámci rádiokomunikačnej služby, pričom je rešpektovaný zoznam aplikácií podľa rozhodnutia Európskeho komunikačného výboru o Frekvenčnom informačnom systéme Európskeho komunikačného úradu a poznámky k tomuto využitiu.

Suma rámcového úveru od Rozvojovej banky RE sa zvýši na 600 mil. eur

Suma rámcového úveru pre Slovensko od Rozvojovej banky Rady Európy (RB RE) sa zvýši z doterajších 300 miliónov eur na 600 miliónov eur. Zabezpečí sa tak ďalšie spolufinancovanie eurofondov v aktuálnom programovom období 2021 - 2027. Vyplýva to z návrhu na uzavretie Dodatku číslo 1 k Rámcovej zmluve o úvere medzi Slovenskou republikou a RB RE, ktorý v stredu schválila vláda. Pôvodnú zmluvu schválila vláda ešte v auguste 2024. Rámcový úver v sume 300 miliónov eur bol určený na spolufinancovanie výdavkov štátneho rozpočtu v troch cieľoch politík súdržnosti EÚ v rámci Programu Slovensko pre programové obdobie 2021 - 2027. Tento úver bol vyčerpaný v plnej výške v marci 2026.

„Na financovanie ďalších oprávnených výdavkov Programu Slovensko 2021 - 2027 je potrebné zabezpečiť dodatočné zdroje národného spolufinancovania, a preto sa navrhuje zvýšenie výšky rámcového úveru od RB RE o 300 miliónov eur na celkovú sumu 600 miliónov eur,“ priblížilo Ministerstvo financií (MF) SR. Administratívna rada rozvojovej banky schválila na základe žiadosti SR zvýšenie úveru v júni 2026. Potrebné je teraz upraviť dodatkom samotnú úverovú zmluvu. Oprávnenými rozpočtovými rokmi zostáva obdobie 2021 - 2029, záverečným dňom čerpania úveru je naďalej 31. december 2029. Samotné schválenie zvýšenia rámcového úveru vládou a podpis dohody o dodatku nebude mať podľa MF vplyv na zvýšenie dlhu verejnej správy SR. K tomu dôjde až v momente čerpania úveru.

Termín predloženia záverečnej správy k úveru od EIB sa predĺži o rok

Termín na doručenie záverečnej správy o ukončení projektov v rámci Programu rozvoja vidieka (PRV) SR, ktoré boli spolufinancované prostredníctvom úveru od Európskej investičnej banky (EIB), sa posunie z marca tohto roka na marec budúceho roka. Vyplýva to z návrhu na uzavretie Dodatku číslo 2 k Dohode o financovaní medzi Slovenskou republikou a EIB, ktorý v stredu schválila vláda. „Dodatok č. 2 sa predkladá z dôvodu, že Slovenská republika požiadala EIB o predĺženie termínu na predloženie Záverečnej správy o ukončení projektu. Pôvodný zmluvný termín 31. marca 2026 nebolo možné dodržať v súvislosti s pravidlami EÚ upravujúcimi uzatváranie Programu rozvoja vidieka SR v programovom období 2014 - 2020. Termín na doručenie Záverečnej správy o ukončení projektu sa preto posúva z 31. marca 2026 na 31. marca 2027,“ vysvetlilo Ministerstvo financií (MF) SR, ktoré návrh predložilo.

Zmluva o rámcovom úvere na spolufinancovanie investícií v rámci vybraných opatrení PRV v celkovej sume 250 miliónov eur bola uzatvorená ešte v roku 2016. Úver sa následne čerpal v troch tranžiach, a to v rokoch 2017 a 2020. Keďže platby sa realizovali preddavkovo, vyplatenie prostriedkov bolo podmienené doručením podkladov pre EIB, ktoré preukazujú, že prostriedky boli pridelené na financovanie oprávnených projektov a vyplatené konečným prijímateľom na pokrytie projektových výdavkov. „Alokovať sa podarilo celú sumu úveru v objeme 250 miliónov eur, pričom v súčasnosti ešte čakáme na potvrdenie ohľadom záverečnej alokácie, ktorá zohľadňovala aj posledné realizované platby v rámci projektov Programu rozvoja vidieka SR,“ priblížilo ministerstvo.

Okrem samotného predĺženia termínu sa dodatkom dopĺňajú aj štandardné zmluvné klauzuly EIB súvisiace s aktuálnym sankčným rámcom EÚ, ako aj nové definície a postupy komunikácie v nadväznosti na právny rámec pre elektronickú komunikáciu a podpisovanie. Dodatok nie je podľa MF medzinárodnou medzivládnou zmluvou, preto sa neriadi pravidlami pre uzatváranie týchto zmlúv. Nemení žiadne iné podmienky zmluvy alebo financovania, ako napríklad úroky, splátky či sumy, a jeho schválenie nebude mať žiadny vplyv na verejné financie, zdôraznil rezort financií.

Zníženie cestovného vo vlakoch a autobusoch predĺžila do konca novembra

Znížené cestovné v osobnej železničnej doprave realizovanej vo verejnom záujme, ako aj v regionálnej autobusovej doprave a mestskej doprave v krajských mestách, bude platiť do konca novembra tohto roka. Rozhodla o tom v stredu vláda. Reagovala tak na pretrvávajúci nepriaznivý vývoj cien pohonných hmôt v Slovenskej republike. Znížené cestovné o 50 % v druhej vozňovej triede platilo pôvodne od 1. októbra na 30 dní. Polovičné cestovné v autobusoch zase od 12. októbra rovnako na 30 dní. Podľa Ministerstva dopravy (MD) SR, ktoré predĺženie navrhlo, sa tieto opatrenia osvedčili. Na predĺženie zníženého cestovného vo vlakoch uvoľní Ministerstvo financií (MF) SR pre MD sumu 5,3 milióna eur. Na dotáciu autobusovej dopravy pošle vyšším územným celkom (VÚC) a krajským mestám viac ako 8,5 milióna eur.

Akčný plán ochrany práv národnostných menšín má štyri strategické ciele

Aktualizovaný návrh Akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám na roky 2026 - 2030 vymedzuje štyri strategické a osem operačných cieľov s celkovým počtom 25 aktivít. Vyplýva to z návrhu koncepcie, ktorú v stredu schválila vláda. Úrad vlády (ÚV) SR ako predkladateľ upozornil, že návrh reflektuje potrebu revízie štruktúry akčného plánu z predchádzajúceho obdobia (2021-2025), ktorý bol koncipovaný na báze siedmich operačných cieľov. „Prevažná časť doterajších aktivít zostáva zachovaná v modifikovanej podobe aj pre nasledujúce implementačné obdobie a naďalej predstavuje základný rámec opatrení v oblasti ochrany práv národnostných menšín a etnických skupín,“ dodáva ÚV SR.

Štyrmi strategickými cieľmi v schválenej podobe akčného plánu sú posilnenie právneho postavenia a informovanosti o menšinách, rozvoj inkluzívneho a kvalitného vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, používanie regionálnych alebo menšinových jazykov v praxi a médiách a systémová podpora kultúry a poznatková báza. „Základným princípom akčného plánu je vytvorenie priestoru a foriem participácie národnostných menšín a etnických skupín na realizácii priorít vyplývajúcich z programových dokumentov vlády SR tak, aby pri ich uplatňovaní boli zohľadnené oprávnené potreby príslušníkov národnostných menšín a aby ich realizácia prispievala k zabezpečeniu rovností príležitostí v praxi,“ dodal ÚV. Upozornil zároveň, že do koncepcie implementoval hodnotenie expertov o súlade opatrení s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov i odporúčania Výboru ministrov Rady Európy.

Materiál takisto prezentuje odpočet plnení úloh v predchádzajúcom akčnom pláne. Napríklad v prípade úlohy realizovať kultúrne aktivity a neformálno-vzdelávacie podujatia v oblasti kultúrneho dedičstva národnostných menšín informuje o tom, že v sledovanom období zrealizovali štátne kultúrne inštitúcie vyše 1500 aktivít. Rovnako poukazuje na to, že pri podpore projektov v oblasti kultúry pre znevýhodnené skupiny detí a mládeže príslušníkov národnostných menšín boli prostredníctvom dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín Ministerstva kultúry (MK) SR podporené znevýhodnené skupiny príslušníkov národnostných menšín ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, vrátane detí a mládeže, v rozsahu 68 projektov (z toho 64 pre deti a mládež).

Pravidlá poskytovania podpory vo vybraných agrosektoroch sa doplnia

Pravidlá pre poskytovanie podpory vo vybraných poľnohospodárskych sektoroch sa doplnia. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia vlády z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory na vykonávanie opatrení Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP). Nariadenie vlády nadobudne účinnosť 15. novembra.

„Cieľom návrhu nariadenia vlády je implementovať zmeny a doplnenia Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky uskutočnené jeho 5. modifikáciou a jeho zmeny a doplnenia uskutočnené na základe oznámení zaslaných Európskej komisii v priebehu roka 2026,“ priblížil v predkladacej správe agrorezort. „Predovšetkým ide o doplnenie nového opatrenia v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ktorým je obnova chovu zvierat na produkciu mlieka a mliečnych výrobkov po ich povinnom usmrtení vykonaného zo zdravotných dôvodov alebo po ich strate v dôsledku prírodných katastrof. Ide aj o aktualizáciu špecifikácie opatrení v sektore ovocia a zeleniny, opatrení v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, opatrení v sektore bravčových výrobkov a opatrení v sektore zemiakov,“ spresnilo MPRV.

Investícia štátu do NITC by sa mala vrátiť v roku 2045

Investícia do Národného inovačného a technologického centra (NITC) vo Voderadoch vo výške 16,9 milióna eur by sa pri vhodnom nastavení jeho fungovania mohla štátu vrátiť v roku 2045. Vyplýva to zo Správy o NITC - priority a ďalšie smerovanie, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda. Zároveň dal kabinet za úlohu ministrovi školstva poverenému výkonom funkcie podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomášovi Druckerovi (Hlas-SD), aby do konca januára 2027 zabezpečil transparentné výberové konanie na obsadenie funkcie štatutárneho orgánu NITC a každoročne do konca marca predkladal výročnú správu o činnosti centra.

Predkladateľ v správe pripustil, že pri pôvodnom nastavení fungovania NITC Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku neuvažoval s návratnosťou vynaloženej investície formou pripísania si budúcich ziskov, prípadne inou formou transferu do štátneho rozpočtu. To sa však má zmeniť. „Napriek tomu, že úrad nevidí svoje postavenie ako ‚rentiera‘, ale sleduje dlhodobú udržateľnosť a ďalší rozvoj NITC, úrad spoločne s konzultantom vytvoril ekonomický model fungovania NITC, ktorý pri splnení istých podmienok bude schopný popri zabezpečení vyššie uvedenej verejnej hodnoty zabezpečiť aj návratnosť inicializačnej investície štátu. Táto bude realizovaná z budúcich výnosov z činnosti NITC formou finančných transferov zo strany NITC priamo do štátneho rozpočtu,“ avizoval úrad.

Ekonomický model pracuje s tromi scenármi budúcich príjmov a nákladov centra. Základný scenár počíta s úplným vrátením štátneho príspevku v roku 2045, pesimistický v roku 2055 a akcelerovaný v roku 2040. Príjmy centra má tvoriť členské, prenájom zdieľaných priestorov, podiel zo vstupného a iné príjmy. Náklady pôjdu na správu združenia, prevádzku areálu a zdieľaných priestorov, obnovu a údržbu areálu, ako aj prípravu nových aktivít. Na naplnenie tohto plánu je podľa správy potrebné zabezpečiť postupný nábeh jednotlivých funkcií NITC tak, aby v strednodobom horizonte predstavovali príjmy centra 3 až 5 miliónov eur ročne a vytvorenie minimálne 80 nových pracovných miest v horizonte piatich rokov. „Ďalším dôležitým predpokladom dlhodobého efektívneho fungovania NITC je transparentne vybraný štatutárny orgán NITC, ktorý bude vo vzťahu ku kontrolným orgánom NITC zodpovedať za ročné podnikateľské plány NITC a priebežné plnenie stanovených ukazovateľov,“ konštatoval predkladateľ. Takisto je podľa neho potrebné dosiahnuť, aby centrum predstavovalo vyhľadávaného partnera pre všetkých relevantných aktérov v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií, rozvíjať medzinárodnú dimenziu NITC a nadviazať spolupráce s podobne zameranými subjektami v zahraničí.

Začatie riadnej činnosti NITC je podľa úradu podmienené zavedením viacerých opatrení, ktoré budú iniciované hneď po prerokovaní materiálu vládou. Majú sa zaviesť limity podpisových oprávnení a druhý podpis zástupcu štátu pri významných zmluvách, zákaz obchodov so spriaznenými osobami bez súhlasu štátu či pravidlá konfliktu záujmov a požiadavka bezúhonnosti štatutárov. Zriadiť sa má revízna a kontrolná komisia, ktorej členov menuje štát, s neobmedzeným prístupom k dokladom a dokumentom NITC, povinný audit účtovnej závierky, ako aj štvrťročný reporting manažmentu centra o hospodárení a plnení kľúčových ukazovateľov. Budú sa takisto zverejňovať zmluvy, ktoré sa týkajú chráneného majetku, a zriadi sa vinkulácia poistného plnenia z poistenia nehnuteľnosti v prospech štátu.

Predkladateľ v správe pripomenul, že v januári 2026 začal prokurátor Generálnej prokuratúry SR trestné konanie vo vzťahu k procesu nadobudnutia areálu vo Voderadoch. V súčasnosti úrad nedisponuje žiadnymi informáciami o priebehu vyšetrovania, po ukončení vyšetrovania plánuje transparentne informovať verejnosť a vládu. Uskutočnila sa aj vnútorná kontrola, ktorá podľa úradu nekonštatovala žiadne systémové zlyhanie pri preverovaní úplnosti, transparentnosti a zákonnosti postupu pri nadobudnutí a zriadení NITC. „Kontrolovaný subjekt preukázal, že zvolený postup bol dostatočne odôvodnený, keďže kúpa predstavuje ekonomicky výhodnejšiu alternatívu k dlhodobému nájmu v danej lokalite,“ doplnil úrad.