Ospravedlňovala si to únavou a potrebou dopriať si chvíľu pokoja. „Hovorila som si, že som vyčerpaná a toto je moja chvíľka, keď vypnem. A dlho som vlastne ani nechcela prestať,“ priznáva. Alkohol jej navyše prinášal pocit väčšej uvoľnenosti. Mala dojem, že je vďaka nemu zábavnejšia, spontánnejšia a spoločenskejšia. „Veď keď som si dala alkohol, bola som vtipnejšia, príjemnejšia, uvoľnenejšia. Bola sranda. Vedela som sa viac odviazať a mala som pocit, že si večer jednoducho viac užijem,“ opisuje obdobie pred svojím rozhodnutím.
Zaujímavé je, že myšlienka života bez alkoholu jej spočiatku pripadala takmer nepochopiteľná. Inšpiráciu pritom začala nachádzať aj na sociálnych sieťach. Sledovala napríklad Katarínu Šlesár a ďalších ľudí, ktorí otvorene hovorili o tom, že alkohol nepijú už niekoľko rokov. „Veľakrát spomenuli, že sú to už roky, čo nepijú. A ja som sa sama seba so smiechom pýtala: Preboha, načo to robia?“ spomína dnes už s nadhľadom. Postupne však začala sama na sebe pozorovať, že alkohol jej neprináša iba príjemné chvíle. Po večeroch, keď pila, mala problém so spánkom a nasledujúci deň sa necítila dobre.
„Potom som nevedela z alkoholu v noci spať. Stále som sa budila. Na ďalší deň som mala depky,“ priznala. Napriek tomu sa však opäť objavilo očakávanie ďalšej príležitosti, keď si bude môcť pohár vína dopriať. „Vždy to vystriedala myšlienka: Veď v piatok pôjdeme na večeru, dám si konečne víno. A reálne som sa na to tešila.“ Práve táto opakujúca sa myšlienka jej napokon pomohla uvedomiť si, že alkohol v jej živote získal miesto, ktoré už nechcela. Rozhodnutie prišlo v jediné ráno Zlom nastal v momente, keď si Kristína uvedomila, že jej predstava budúcnosti vyzerá úplne inak. Chcela viac športovať, objavovať nové aktivity, cestovať a predovšetkým byť dobrým príkladom pre svojho syna. „Vtedy mi to došlo. Že toto v mojom živote naozaj nemá čo robiť. Že chcem športovať, zažívať nové veci, byť pre malého totálnym príkladom a že toto je moja stopka,“ hovorí.
