PRAHA - Najťažší rozhovor jej života! V stredu náhle zomrel český herec Radoslav Brzobohatý (†79). Táto smutná správa zasiahla nielen českú, ale aj slovenskú verejnosť a hereckú obec. Bezpochyby najviac za ním však žiali milujúca manželka, dnes už vdova - úspešná herečka Hana Gregorová (60). V exkluzívnom rozhovore pre topky.sk prvýkrát priblížila nielen posledné hodiny života svojho partnera, ale aj roky strávené s ním. Hoci sa počas dialógu niekoľkokrát neubránila slzám, i tak je pripravená čeliť krutej rane, ktorú si pre ňu osud pripravil. Dôkazom jej sily je aj to, že rozhovor poskytla v deň, kedy by jej manžel oslavoval okrúhlu osemdesiatku.
Topky.sk: Radek bol aj v posledných rokoch svojho života vitálnym a energickým mužom. Napriek tomu sa po jeho smrti objavujú informácie, že na tom nebol zdravotne najlepšie. Aká je pravda?
Bol na tom adekvátne k svojmu veku. Radek mal problémy s panvovým kĺbom, kvôli čomu musel podstúpiť operáciu. Išlo o neinvazívnu metódu a všetko dopadlo úžasne. Chodil na rehabilitácie, bol v poriadku. Mal síce pred rokom problémy s cievami, ale kto nemá? Úplne normálne existoval, hral a nakrúcal. Veď dva týždne dozadu sme hrali na Karlštejne, kde odohral titulnú rolu. Nikto by v tom čase nepovedal, že je mesiac a pol po operácii. V porovnaní s inými osemdesiatnikmi bol v absolútnej forme. Vždy vravel, že svojou energiou mu vlievam optimizmus do žíl.
Topky.sk: Keďže bol v dobrej kondícii, tá najhoršia správa pre vás musela byť šokom. Čo sa vlastne stalo?
V utorok večer si išiel ľahnúť skôr ako ja. No keď som za ním prišla, ešte nespal. Ležali sme vedľa seba a rozprávali sa. Ráno ma zobudil s tým, že mu je strašne zle. Videla som na ňom, že to je vážne – že nejde o žiadnu klasickú nevoľnosť. Bol mokrý a spotený. Okamžite som volala sanitku. Trochu mi vadilo, ako sa k vzniknutej situácii postavili zdravotníci. Všetko im trvalo dlho, od muža si dokonca pýtali občiansky preukaz namiesto toho, aby ho rýchlo ratovali. Musím však uznať, že keď ho priviezli do nemocnice, už naňho čakal tím ôsmich profesionálnych lekárov.
Topky.sk: Prvotné informácie hovorili o zlyhaní srdca. Čo bolo pravou príčinou úmrtia?
Srdce mal ako zvon. To, čo sa popísalo, boli hlúposti. Jedna z diagnóz, ktoré ho trápili, bola aneuryzma na brušnej tepne (vypuklina na oslabenej stene tepny, pozn. red.). Tá mu praskla a vlastne vykrvácal. Vraj ešte aj na operačnom stole komunikoval s lekármi. No o dvanástej mi syn Ondrejko volal, že zomrel. Paradoxné je, že ešte mesiac dozadu bol kvôli tomu na kontrole. Ubezpečovali ho, že je to v poriadku. A vidíte, asi nebolo.
Topky.sk: Možno bude táto otázka príliš intímna a citlivá. Ak chcete, nemusíte odpovedať. No keď ste videli, že to s ním ráno nevyzeralo dobre, stihli ste mu ešte niečo povedať takpovediac „na rozlúčku“?
Keď ho nakladali do sanitky, hladkala som ho. Vravela som mu, že ho ľúbim a chcem, aby to vydržal. Stisol mi ruku a pobozkal ma. Strašne som sa oňho bála. Takého som ho nikdy nevidela, ale verila som, že to ustojí. Všetkými silami som zaháňala myšlienku na to, že zazvoní telefón a oznámia mi tú najhoršiu správu. No on na smrť nemyslel, dokonca ma poprosil, aby som zavolala do produkcie, že v ten deň nebude nakrúcať. Aby stihli pripraviť náhradný program. Ešte aj v tej chvíli myslel na prácu. Bol to správny chlap a profesionál do posledného dychu.
Topky.sk: Na druhej strane je ale obdivuhodné, že v takom úctyhodnom veku dokázal stáť pred kamerami a podávať plnohodnotné výkony. Mnohí herci sa vyjadrili, že je to túžba každého umelca „hrať až do konca“. V utorok dokonca nakrúcal seriál.
Hoci to prišlo náhle, vždy si prial zomrieť takto. Mne síce vadilo, keď o smrti rozprával, ale vždy túžil po tom, aby to bolo raz-dva. Aby nebol nikomu na ťarchu, hoci vedel, že ja by som sa oňho starala, aj keby ležal bezvládny v posteli. Urobila by som pre Radka všetko na svete, tak ako aj on pre mňa. Stále tomu nemôžem uveriť. Taký strašný žiaľ, nekonečný smútok. Čakám, že sa objaví vo dverách so svojím typickým: „Haninko, lásko moje, už jsem tady“. Bola to láska môjho života, úžasný chlap, skvelý otec a hlavne slušný človek. A ako chlap aj zomrel – so vztýčenou hlavou. Ale keby tu bol zostal ešte chvíľku, pár rokov... bol plný života a plánov nielen v súkromí, ale aj v divadle. Veď aj v osemdesiatke držal v hlave päť hlavných postáv, čo bolo obdivuhodné. Vadilo mi, keď som si teraz prečítala, že na nakrúcaní posledného seriálu bol unavený, ale premohol sa. Nebol unavený, bol nahnevaný, napríklad aj preto, že ho brali z domu o pol ôsmej ráno a pred kamery sa dostal o druhej poobede. Keď v utorok – deň pred smrťou – nakrúcal, volal mi, že to ide zase strašne pomaly. Ale iba mne, tam bol profík. Chýbal mu profesionálnejší prístup od štábu. Mal na to nárok – veď si odtočil svoje.
Topky.sk: Boli ste spolu 32 rokov. Dá sa vôbec slovami opísať, čo teraz prežívate?
Tridsaťdva nádherných spoločných rokov, za ktoré mu budem navždy vďačná. Všetko mi ho pripomína. Stále ho tu vidím, je to hrozná bezmocnosť, že to nemôžem ovplyvniť. Všetko ním vonia... posteľ, pyžamo, košeľa. Asi to už nikdy nevyperiem... Srdce mi puká, ale hrozný je pocit, že ma už nikdy neobjíme, nezovrie do náručia... Strašná prázdnota...
Topky.sk: Keďže vám doma Radka všetko pripomína, napadlo vám, že by ste odišli z Říčan a presťahovali sa späť na Slovensko?
Ja som šťastná, že mám spomienky a jeho veci, ktorých sa môžem dotýkať. Máme tu divadlo, syn v ňom účinkuje a robí muziku. Radek by určite chcel, aby sme pokračovali. Občas sme sa rozprávali o tom, že keď raz budeme žiť ako dôchodcovia, možno sa vrátime do Bratislavy. No v túto chvíľu to neviem povedať. Napadá mi všeličo. A hoci tu mám dve deti a priateľov, pravdou je, že množstvo kamarátov mám aj na Slovensku. Je to moja rodná krajina, mám k nej iný vzťah. V Čechách bolo najväčšie puto môj muž. Keď už nie je, čo tu budem. No uvedomujem si aj to, že aj v tu v divadle si ma vážia a majú radi a teraz mi všetci strašne pomáhajú a plačú spolu so mnou. Mali ho veľmi radi. Je príliš skoro uvažovať nad sťahovaním.
Topky.sk: Kto je vám v týchto ťažkých chvíľach oporou?
Jednoznačne syn a dcéra. Aj keď si hovoríme, že tu stále bude, je hrozná predstava, že už nikdy neotvorí dvere. No stále mám pocit, akoby len niekam odišiel a čochvíľa sa vráti.
Topky.sk: Hoci je to náročné, no keby ste mali v krátkosti zhodnotiť tie tri desaťročia vášho spoločného života, čo by ste povedali?
Naše stretnutie bolo osudové. Nikdy sme si počas života nevedeli predstaviť, že by sme spolu neboli. Každú krízu sme vždy ustáli. A hoci sme sa aj my občas pohádali, bolo to vždy kvôli hlúpostiam a nezmyslom. Urobila by som preňho prvé-posledné. Rovnako tak aj on pre mňa. Vždy mi hovorieval, „Haninko, já bych bez tebe umřel.“ A teraz sa mi zdá,že bez neho umriem ja, ale viem, že to musím ustáť. Mrzí ma, že sme nestihli ísť na predĺžený víkend do Smokovca, kde sme sa pred rokmi zoznámili. Mali sme to v pláne v januári, keď ani jeden z nás nehrá. A vidíte, už to nestihneme...
Topky.sk: S manželom ste v divadle Radka Brzobohatého hrávali spolu. No nielen tam. Budete naďalej pokračovať v práci aj na predstaveniach, v ktorých ste stáli bok po boku?
Je to hrozná predstava, no neodchádzam z boja. Budem to musieť zvládnuť. Tak, ako vie byť toto povolanie krásne, vie byť aj kruté. No bolo by neférové voči divákom, ktorí ho milovali a vážili si ho, keby som to vzdala. Považovala by som to za slabošstvo. Aj Radek vždy hovoril, že herec nehrá iba vtedy, keď je mŕtvy. Teraz sa to splnilo. Už som sa dohodla s hercami, ktorí po ňom preberú roly. Považujú to za česť. Ale bude to ťažké.
Topky.sk: Ako vnímal Radek svoje herecké povolanie?
Veľmi si svoju profesiu vážil a mal ju rád. Vždy mladším hercom hovoril, aby sa správali k rekvizitám, k javisku a ku kostýmom s úctou. Viedol ich k pokore. Bol taká stará škola. Mnohí herci mi teraz píšu, že sú šťastní, že s ním mohli stáť na javisku. Mnohí sa zase tešia, ako si s ním v nebi zahrajú. Mali ho veľmi radi. Bol to jeden z posledných chlapov v českom filme. Divadlo ho napĺňalo a herectvo bolo pre neho po rodine druhým zmyslom života.
Topky.sk: Musí byť pre vás veľmi ťažké prijať okrem samotnej smrti aj fakt, že namiesto narodeninovej oslavy organizujete pohreb.
Slovami sa nedá opísať, ako ma mrzí, že nestihol dnešnú oslavu svojich narodenín. Veľmi sa na ňu tešil. Aj z Bratislavy malo prísť kopec priateľov. Malo to byť nádherné. Hovorila som si, že keby aspoň vydržal do soboty... Zomrel by s pocitom, že bol aj s kamarátmi, čo s ním kráčali životom. Osud je v tomto niekedy taký zvláštny. Možno to tak malo byť. Rozlúčka s Radkom bude budúci týždeň o 12:00 v piatok v krematóriu v Strašniciach. Považujem za slušné povedať, kde a kedy to bude. Ľudia mu už teraz nosia do divadla kvety. Chcem, aby mali možnosť poslednýkrát sa s ním rozlúčiť. Tak, ako to Radek vždy chcel. Žiadne patetické reči a ani oslavovania o tom, aký bol úžasný. Každý vie, že bol nádherný človek, tak nech sa s ním v myšlienkach rozlúči.
