WASHINGTON - Americký štát Georgia znovu oficiálne osvedčil výsledky prezidentských volieb z 3. novembra a potvrdil, že tam zvíťazil demokratický novozvolený prezident Joe Biden. Vo vyhlásení pre tlač to v pondelok napísal štátny tajomník Georgie Brad Raffensperger, ktorého citovala agentúra Reuters.
Znovuosvedčenie nasledovalo po strojovom prepočítaní hlasov, ktoré po oficiálnom prvom sčítaní hlasov a po audite zahŕňajúcom ručné prepočítanie žiadal volebný štáb úradujúceho republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa. Ten sa uchádzal o druhé funkčné obdobie v Bielom dome. Obe prepočítania potvrdili víťazstvo Bidena v štáte Georgia, uvádza sa v tlačovom vyhlásení.
Raffensperger už koncom novembra povedal, že Trump na prepočítanie zákonný nárok, pretože Biden zvíťazil v tomto štáte o menej než 0,5 percenta hlasov. Aj najnovšie sčítanie ukázalo, že Biden v Georgii porazil Trumpa o približne 12.000 z asi piatich miliónov odovzdaných hlasov, uviedli televízia Fox News a denník New York Times.
Biden je prvým prezidentským kandidátom Demokratickej strany, ktorý zvíťazil v Georgii od roku 1992. V tomto južanskom štáte USA, ktorý väčšinou hlasuje za republikánskych kandidátov, sa to v uvedenom roku naposledy podarilo Billovi Clintonovi.
Trump a ďalší členovia Republikánskej strany tvrdili, že pri prezidentských voľbách v Georgii došlo k podvodom, dôkazy o tom však nepredložili. Zbor voliteľov, ktorý formálne zvolí Joea Bidena za nového prezidenta USA, sa zíde 14. decembra.
Biden nominuje za ministra obrany generála Lloyda J. Austina
Novozvolený americký prezident Joe Biden si vybral štvorhviezdičkového armádneho generála Lloyda J. Austina za ministra obrany. Informovala o tom v pondelok agentúra AP s odvolaním sa na štyri zdroje oboznámené s týmto rozhodnutím. Ak by Austina potvrdil Senát, stal by sa prvým Afroameričanom v tejto funkcii. O nominácii Austina za šéfa Pentagónu informovali aj portál Politico a denník New York Times. Biden chce meno nového ministra obrany oficiálne oznámiť v piatok.
Šesťdesiatsedemročný Austin bol od roku 2013 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2016 veliteľom Centrálneho velenia armády Spojených štátov (CENTCOM), ktoré zodpovedá za vojenské operácie na Blízkom východe, v strednej Ázii a v časti južnej Ázie. Pôsobil aj ako posledný veliteľ amerických síl v Iraku (2010 – 2011).
Prezidentom USA bol v tom čase Barack Obama a viceprezidentom Joe Biden. Obama pri odchode Austina zo 41-ročnej aktívnej služby ocenil jeho "múdry úsudok a neochvejné vodcovstvo", ktoré mu ako prezidentovi pomohli v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát. Austina však musí vo funkcii potvrdiť nielen Senát, ale bude potrebovať aj výnimku od Kongresu, keďže od zriadenia funkcie ministra obrany v roku 1947 platí zásada, že medzi aktívnou službou v armáde a vymenovaním za ministra musí uplynúť najmenej sedem rokov. Aj keď mnoho predchádzajúcich ministrov obrany krátko pôsobilo v armáde, iba dvaja — George C. Marshall a James Mattis — boli kariérnymi vojakmi. Marshall pôsobil aj ako minister zahraničných vecí.
Pôsobenie Mattisa v Pentagóne (2017 - 2019) niektorí znalci pomerov považujú za dôkaz toho, prečo by mal byť vojak vo výslužbe ministrom obrany iba vo výnimočných prípadoch, píše AP. Aj keď je Mattis stále uznávaný pre svoje schopnosti vo vojenskej oblasti, kritici tvrdia, že mal tendenciu obklopovať sa vojakmi na úkor civilistovy. V decembri 2018 rezignoval na protest proti politike prezidenta Donalda Trumpa.
