Zabudnutý príbeh Ivana Palúcha: Z červeného koberca v Cannes pád až na dno! Myšlienky na samovraždu

Ivan Palúch sa narodil 20. júna 1940. Recitoval a spieval už odmalička: „Ja akosi som ani neuvažoval o niečom inom, vždy som inklinoval k divadlu,“ povedal v minulosti pre Českú televíziu. Jeho cesta preto automaticky smerovala na Vysokú školu múzických umení. Štúdium nedokončil, keď sa zistilo, že má vrodenú očnú vadu. Angažmán v divadlách sa mu však podarilo získať aj napriek nedokončeniu hereckého vzdelania.

Palúch patril v šesťdesiatych rokoch medzi popredné herecké osobnosti, ktoré prekračovali hranice Československa. Ako jediný slovenský herec kráčal po červenom koberci na filmovom festivale v Cannes, kde boli v roku 1969 prezentované tri filmy, v ktorých hral: Čoskoro bude koniec sveta, Michael Kohlhaas a Marketa Lazarová. Po týchto úspechoch prišli ďalšie veľké ponuky zo zahraničia, no po nakrútení filmov Zabitá nedeľa, Ucho (obidva tituly sa hneď po dokončení ocitli v trezore na 20 rokov) a Princ Bajaja, pocítil silu normalizácie.

Aj vďaka jeho odmietavým postojom k príchodu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v roku 1968 a kamarátstvu s viacerými vtedajšími disidentmi mu komunistické úrady zobrali pas a úspešne naštartovaná medzinárodná kariéra sa tak definitívne skončila. Isté obdobie nesmel pracovať v divadle, v televízii, odpoklonkovali ho dokonca aj vo fabrike na výrobu panelov. „Zrazu ma nikto nepoznal, ani z kolegov, bolo ich len veľmi málo, ktorí sa so mnou dali do reči,” trpko okomentoval svoju situáciu zo 70. rokov, keď doslova padol na dno. „Nemohol som filmovať, nemohol som robiť televíziu... Rodina sa so mnou rozvádzala, pretože som nemal peniaze na chlieb, na byt, na nič,” prezradil herec.

Ivanovou životnou láskou bola primabalerína Blanka Modrá. Vrchol šťastia prežívali po narodení dcéry Markéty, avšak keď mala dva roky, Blanka jedného dňa aj s ňou zmizla. Emigrovala do Rakúska. Vtedy sa Palúchovi zrútil celý svet a so stratou dcéry sa nikdy nevyrovnal. Prišiel o ňu v roku 1973 a spolu sa potom videli až v roku 1990. Väzby už však boli pretrhnuté. „S vlastnou dcérou sa neviem dohovoriť, lebo moja dcéra hovorí nemecky a ja nemecky nehovorím, hovorí tou americkou angličtinou a ja tomu dosť dobre nerozumiem a už som nehovoril anglicky veľa rokov. Takže my sa nevieme dohovoriť vôbec,“ posťažoval sa kedysi. 

Po emigrácii milovanej Blanky zostal Ivan Palúch úplne sám a bez práce. Zachránilo ho až druhé manželstvo a dvaja synovia. „Boli to tak strašne depresívne časy, že som pomýšľal na to, že to hádam skončím, že to nemá význam. Ale som si uvedomil, že mám tie deti a keď som stratil Markétu, tak som sa im chcel venovať. A preto som to nespravil, i keď som na to dosť často myslel.“ Neskôr mal ešte tretieho syna z ďalšieho vzťahu... Aj napriek nepriazni osudu mal vo veciach a politickom názore jasno: „Nič nebolo jednoduchšie, ja som sa mohol naučiť 5 básničiek po rusky, čo bola pre mňa hračka, a ísť po sovietskych posádkach, po okupantoch a recitovať im a zabávať ich. A okamžite by som mal milión peňazí, mal by som všetko, čo by som chcel. Ale to by som predsa si musel ešte aj teraz napľuť do očí, nie? Tak toto nie, i za cenu nohavíc a pančúch pre moje deti, toto nie!“

A neutešená situácia ho dobehla aj na staré kolená. „Keď som si žiadal o dôchodok, tak mi povedali, že 12 rokov mi tam chýba. Tak som im vysvetlil, prečo mi to chýba a oni povedali, aby som išiel a vypýtal si od ŠTB-ákov potvrdenie, že ma nezobrali nikde do roboty. To mi povedali na Slovensku, čiže mám najmenší dôchodok na svete,” uviedol v roku 2011.

Ivan Palúch je najznámejší z rozprávky Princ Bajaja a seriálu Adam Šangala. Zahral si aj vo filmoch ako Markéta Lazarová, Ucho, Pacho, hybský zbojník, Sváko Ragan, Noční jazdci, Nejasná správa o konci sveta, Krajinka, Nedodržaný sľub a v mnohých ďalších.

Zomrel náhle 3. júla 2015 po piatich dňoch hospitalizácie v martinskej nemocnici. Tam ho prijali len dva dni po tom, ako sa zúčastnil Art Film Festu, kde nič nenasvedčovalo tomu, že mu do konca života zostáva posledný týždeň.