BRATISLAVA - Už 30. jednotka darovanej pupočníkovej krvi zo Slovenska pomohla pacientovi s chronickou lymfocytárnou leukémiou v americkom Dallase. Slovenskú pupočníkovú krv dosiaľ celkovo transplantovali v dvadsiatich prípadoch dospelým a v desiatich detským pacientom.
Najmladšou príjemkyňou bolo dvojmesačné dievčatko zo susedného Česka. Životodarné bunky odobraté pri narodení pritom putovali najďalej do Austrálie a najčastejšie do USA, celkovo až 10-krát. Okrem toho pomohli aj pacientom v Kanade, Brazílii, Izraeli, Maďarsku, Taliansku, Francúzsku Holandsku a Veľkej Británii.
Slovenský register darcov pupočníkovej krvi Eurocord - Slovakia vznikol ako piaty na svete a okrem krvotvorných kmeňových buniek začal odoberať, spracovávať a uchovávať tiež bunky z placenty a tkaniva pupočníka. "Zatiaľ čo pupočníková krv naplní v priemere jeden až dva vaky s objemom päťdesiat mililitrov, placentárne bunky ich zaberú približne deväť až dvanásť. Čím viac buniek sa uskladní, o to väčšia je šanca na ich využitie vo vyššom veku, pri väčšej hmotnosti,“ vysvetlil prednosti uchovania väčšieho množstva kmeňových buniek Pavol Vitovič zo špecializovaného kryokonzervačného laboratória v Bratislave.
Priemerné náklady na jeden úspešný odber, spracovanie, uchovanie a otypizovanie pupočníkovej krvi spolu s tkanivom pupočníka a tkanivom placenty pre register darcov sú až 3500 eur. Náklady pokrýva banka pupočníkovej krvi Cord Blood Center s podporou grantov a sponzorov.
Transplantácia krvotvorných kmeňových buniek je základná a pre ťažko chorých pacientov často jediná liečebná procedúra pri viac než 80 onkologických, hematologických, imunologických a metabolických diagnózach. Používajú sa jednak vlastné bunky alebo bunky od darcu. Pravdepodobnosť, že vhodným darcom bude súrodenec, je 25 percent.
Veľa pacientov je však odkázaných na neznámych darcov so zhodnými transplantačnými, takzvanými HLA znakmi. Krvotvorné kmeňové bunky sa dajú získať z kostnej drene, periférnej krvi a pupočníkovej krvi, ktorá sa využíva stále častejšie.
Jej výhoda spočíva v tom, že medzi darcom a príjemcom je prípustná istá miera nezhody HLA znakov a telo pacienta bunky, odobraté v prvý deň života, lepšie toleruje. Informácie poskytla Daniela Gilányi z agentúry Neopublic Porter Novelli.
