Skúmanie malých dejín, dejín konkrétnych, jednoduchých ľudí a ich obyčajných životných príbehov, je v súčasnosti jedným z nosných prístupov k vnímaniu histórie vôbec. Tieto dejiny sú oveľa uchopiteľnejšie a poskytujú človeku možnosť uvedomiť si vlastnú historicitu, spoznať, že aj my konkrétne a osobne sme svedkami a tvorcami dejín. Malých dejín, z ktorých vznikajú veľké dejiny.
V rámci malých dejín bádatelia nemohli obísť fenomén zvierat, ktoré mali počas vekov na životy ľudí oveľa živelnejší, bezprostrednejší vplyv, ako je to v súčasnosti. Ich existencia nebola zapríčinená len duševnou potrebou človeka mať s niekým (s niečím) vzťah – ako je to dnes v prípade domácich maznáčikov. Citový vzťah k zvieratám bezpochyby existoval odpradávna, nad ním však prevažovala fyzická závislosť existencie človeka od zvierat: zvieratá poskytovali ľuďom potravu, živobytie, nenahraditeľnú pomoc pri obrábaní pôdy, pri cestovaní. Boli súčasne aj symbolom prestíže – tento aspekt je zachovaný dodnes.
Výskumu kultúrno-historických či kultúrno-antropologických otázok týkajúcich sa zvierat sa venuje špecifická interdisciplinárna veda zoohistória, ktorá je v Európe veľmi atraktívnym a produktívnym odvetvím histórie. Trend preniká aj na Slovensko a pomaly sa rodia jeho produkty, z ktorých prvým je kolektívna monografia Človek a svet zvierat v stredoveku (Veda 2015). Editorsky ju spracovala Daniela Dvořáková a vznikla na základe výskumu na pôde Historického ústavu SAV v rokoch 2011 – 2013. Tím odborníkov tvorili popri historikoch-medievalistoch aj kunsthistorici, archeológovia, jazykovedci a archivári a na knihe sa autorsky spolupodieľali aj českí vedci. Monografia je preto dvojjazyčná, české príspevky sa do slovenčiny neprekladali hlavne z dôvodu, že často pracovali s originálnymi stredovekými českými textami, ktoré sprostredkovávajú čitateľom zážitok autentického stredoveku, ktorý by sa prekladom stratil. Tematika je veľmi pestrá, celkovo možno tvrdiť, že monografia sústreďuje najmä štúdie zamerané na minuciózne otázky, ktoré ponúkajú intímny pohľad na stredovek. Časté sú aj presahy do obdobia antiky, čo je celkom prijateľné, pretože bez poznania antických základov sú mnohé javy stredoveku nepochopiteľné. Je tu prítomná aj tendencia zamerať sa na domáce dejiny. Citeľne však chýba uhorský rozmer tém, hlavne tých, ktoré sa týkajú územia Slovenska.
Štúdie v monografii sú rozdelené na osem tematických celkov. Prvý z nich s názvom Zviera ako symbol vychádza z ideového princípu stredoveku, že „všetko je súčasne aj niečo iné“. Zvieratá vystupujúce v umeleckých dielach, na erboch a tapisériách boli nositeľmi alegorického významu a často im bola prisudzovaná aj morálna hodnota. Syntetizujúca štúdia Ivana Geráta Zvieratá v obrazových legendách stredoveku ponúka veľmi dobrý prehľad rôznych polôh, v akých sa mohli vyskytovať zvieratá v umeleckej produkcii – od prirodzeného miesta po objekt exorcizmu. Zaujímavé sú štúdie venované konkrétnym zvieratám – muche, kukučke a psovi – odhaleniam významov ich prítomnosti, napríklad mucha ako symbol hriechu. Niektoré témy sú veľmi ľudské, „bulvárne“ bez negatívnej konotácie, ktoré môžu rátať s čitateľským záujmom – napríklad štúdia Marie Malivánkovej Waskovej o zvieracích nadávkach alebo o krvi zvierat od Dušana Burana a Radoslava Ragača.
Kapitola Kôň a pes, najvzácnejšie zvieratá stredoveku sa napriek svojmu názvu venuje najmä psom, ich vnímaniu v dejinách, symbolu čierneho psa naprieč mytológiami a tomu, ako v skutočnosti vyzeral ich chov v stredoveku.
V súčasnej dobe, v ktorej má vegetariánstvo a vegánstvo silné zastúpenie a úcta k životu prináleží aj zvieratám, istotne zaujme kapitolka o Liečivej moci zvierat, konkrétne psov, od Petra Bystrického. Na otázky bežného života sa zameriava kapitola Hospodárske zvieratá so zaujímavou štúdiou Pavla Hudáčka o pasení svíň v lesoch. Článok odkrýva nečakané súvislosti, napríklad fakt, že podobné hospodárenie – pasenie svíň v lesoch – malo za následok aj kultivovanie lesov. Kapitola Zvieratá nenávidené a prenasledované je zameraná tiež monotematicky na vlka a na literárnu genézu postavy vlkolaka v stredovekých umeleckých textoch, ktoré ju na počudovanie zobrazovali s oveľa väčšími sympatiami než neskoršie doby. Priam vzorovo je vypracovaná štúdia Velbloud Plzeňský od Petra Elbela v kapitole Zviera ako kráľovský dar, ktorá skúma osud ťavy ukoristenej plzenskými mešťanmi od husitov. Zaujímavá je aj štúdia o prvom slonovi na území Slovenska od Michaela Badu, ktorá láka hlavne kurióznym námetom a prekvapivým osudom slona s menom Suliman. Ďalšia kapitola s názvom Poľovačky a rybolov je zameraná hlavne na miestne dejiny a obsiahne celú paletu tém: od lovu vysokej zveri vo Zvolenskej stolici cez právnické otázky lovu v Čechách a na Morave, lov s dravými vtákmi až po miesto rýb v stravovaní súdobého človeka. Posledná kapitola je venovaná Zvieratám v mestách, konkrétne v Prahe a Bratislave – ich stredoveké listiny analyzovali Juraj Šedivý a Martin Štefánik.
Kniha vyšla na kvalitnom lesklom papieri, jednotlivé štúdie dopĺňajú nádherné farebné reprodukcie, ilustrácie stredovekých textov, ktoré presne nasledujú tlačený text a informačne ho dotvárajú. Naozaj kvalitne spracovaný titul obsahuje aj register a bohatú bibliografiu. Monografia sprostredkúva veľmi blízky pohľad na dejiny, stráviteľnejší aj pre bežného čitateľa (aj keď vedecký štýl väčšiny textov je veľmi výrazný, občas aj na úkor zrozumiteľnosti či čitateľnosti). Štúdie sú aj napriek tejto výhrade veľmi kvalitné, mnoho z nich vo mne vyvolalo veľký záujem o ďalšie informácie v oblasti.
Dúfajme, že téma zvierat naďalej ostáva v záujme vedy. Už aj preto, lebo môže pomôcť pri ekologizácii myslenia aj pri návrate k vlastnej podstate, pri nájdení stratenej cesty k prírode, k zvieratám, ktoré podľa veľkého svätca stredoveku, sv. Františka z Assisi, „nežijú iba pre ľudí, ale aj pre Boha“.
Marta Fülöpová
-Reklamná správa-
