Lukáš Luk v 90. rokoch 20. storočia publikoval v literárnom časopise Dotyky a neskôr v časopise LET. Na internetovom portáli AMNEZIA pravidelne uverejňoval texty v rubrike Svet očami Lukáša Luka.
V roku 2010 debutoval knihou Príbehy Považského Sokolca s ilustráciami Rudolfa Krivoša, ktorá postúpila do finálovej desiatky najlepších prozaických kníh literárnej ceny Anasoft litera 2011. Rovnaký finálový osud mala aj jeho Záhada Považského bula z roku 2013. Kniha Zlodeji medu (všetky Petrus) z roku 2015 sa venuje Európe zo začiatku 11. storočia a významnej dejinnej úlohe orechov, medu a pečených husí. Autor si zachováva anonymitu a píše pod pseudonymom.
Čo majú spoločné nadhľad a irónia zo Zlodejov medu s nadhľadom a iróniou tvojich prvých kníh?
Pevne verím, že je to stále ten istý nadhľad a tá istá irónia, ktorú by som nazval skôr láskavým humorom. Irónia môže niekedy aj ublížiť a to by som naozaj nechcel. V Zlodejoch medu sa navyše dotýkam tém, ktoré sú pre niekoho možno citlivé. Náboženské či národnostné. Preto som sa snažil vážiť slová.
Veď práve, slovenská čitateľská nátura si potrpí na „váženie slov“ a stále sú témy, z ktorých si u nás neradno robiť žarty. Ako si hľadal správny balans?
Na to neexistuje nijaký kľúč. Tu platí len niečo, čo sa dá veľmi nepresne nazvať intuíciou alebo citom. Ale netvrdím, že mám na to patent.
Do akých súvzťažností sa v Zlodejoch medu dostávajú Krakov, Praha, Ostrihom či Nitra s latinskou Fossanovou?
Je to jednoduché. Prepojenosť týchto sídiel s Fossanovou som vybral na demonštrovanie interakcie stredomorskej kultúry s územím na sever od Álp. Sieť benediktínskych kláštorov s výmenou informácií, tovarov a rôznych noviniek fungovala vo vrcholnom stredoveku veľmi spoľahlivo.
Čisto hypotetická otázka: vieš si predstaviť sám seba ako obyvateľa benediktínskeho kláštora na sklonku 11. storočia? V akých rolách by si sa cítil komfortne, akým by si sa vyhýbal ako čert krížu?
Predstavujem si dosť často, že unikám zo stresu do ticha kláštorných múrov, kde čas plynie v inom rytme. Ale len na krátku dobu, po uplynutí ktorej by som sa vrátil späť. Som teda typický súčasný konzument, keďže mi ide iba o naháňanie zážitkov, povrchnú zážitkovosť. Byť reálne členom rádu a ešte k tomu v 11. storočí by bola asi iná káva. No ak by som sa tam mal zhostiť nejakého postu, určite by som rád pracoval v kláštorných vínnych pivniciach ako vrchný degustátor.
Ako si dospel k rozhodnutiu písať o dnešných témach v kulisách inej epochy?
Aktuálne témy v kulisách inej doby pokladám za spisovateľsky, ale hlavne asi za čitateľsky atraktívnejšie, ako použiť súdobé reálie. Je to jedna z možností, ako si uvedomiť, že človek s jeho stratégiami prežitia je v podstate vždy rovnaký. Nezáleží na tom, či nakupuje na blatistom stredovekom rínku s pachom moču, alebo v sterilných predajniach zo skla a chrómu.
Zuzana Belková
-Reklamná správa-
