Regionálne voľby 2026 
Výsledky komunálnych volieb 
Výsledky VÚC volieb 
Politika 
Vojna na Ukrajine 
BRATISLAVA - Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR v pondelok opätovne navrhlo zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Cieľom je trvalo vyňať mestá, obce a samosprávne kraje zo sankčných mechanizmov. Predseda ZMOS Jozef Božik to po rokovaní tripartity označil za kľúčovú otázku všetkých miest a obcí po komunálnych voľbách, keďže v novembri a decembri budú prijímať svoje rozpočty.
„Chceme vytvoriť ešte priestor na politickú diskusiu aj v rámci rokovania Národnej rady SR, pretože potrebujeme kľúčovým spôsobom zmeniť ústavný zákon, aby nebol problém s prijatím rozpočtu v mestách a obciach, ale aj v samosprávnych krajoch,“ povedal Božik. Podľa neho je dôležité, aby aj noví primátori a starostovia vedeli, že pri prijímaní rozpočtu, pokiaľ Ústavný súd SR rozhodne, že štátny rozpočet je prijatý v rozpore s ústavou, bude sa to bytostne dotýkať nielen vlády a štátu, ale aj krajov, miest a obcí. „To bude veľký problém aj v kontexte čerpania európskych peňazí v budúcom roku,“ uviedol Božik.
VIDEO
Návrh ZMOS o zmene zákona o dlhovej brzde podľa neho podporili aj ostatní zamestnávatelia a odbory. Je to dôležité aj preto, že sú zadlžené projekty v rámci integrovaných územných investícií rádovo v stovkách miliónov eur, respektíve presahujú 1 miliardu eur. „Reálne hrozí, že samosprávy buď budú v provizóriách, alebo tak zoškrtajú svoje rozpočty, aby prežili. Alebo druhý variant, že to, čo bude chýbať, budú samosprávy riešiť cez navýšenie dane z nehnuteľností, aby peniaze reálne dostali do rozpočtu, ktoré by inak použili z prebytku hospodárenia minulých rokov,“ priblížil Božik. Najsprávnejšie by podľa neho bolo rozhodnutie o zmene zákona o dlhovej brzde.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová vyzvala zástupcov samospráv, aby pristúpili k podpisu vyšších kolektívnych zmlúv pre zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme pre roky 2026 a 2027. „Tieto kolektívne zmluvy ešte nie sú podpísané zástupcami samospráv, takže nie sú účinné a platné. Zamestnanci pracujúci vo verejnom záujme prichádzajú o benefity, ako sú skrátený pracovný čas, vyššia výmera dovolenky, vyšší prídel na doplnkové dôchodkové sporenie, vyššie odstupné a odchodné,“ upozornila. Zamestnanci vo verejnej správe mimo samospráv sú podľa šéfky KOZ do istej miery rukojemníkmi tejto situácie, pretože tiež prichádzajú o benefity.
Božik reagoval, že v súvislosti s kolektívnymi zmluvami na rok 2026 vyslovili nesúhlas, lebo na to nemajú zdroje, a o roku 2027 ešte budú diskutovať. „Nemôžem momentálne reflektovať na to, že teraz podpíšeme kolektívne zmluvy na rok 2027,“ uviedol. Samosprávy podľa predsedu ZMOS nemajú žiadnu rezervu v podielových daniach, aby mohli platy zamestnancov zvyšovať. „Bude veľmi ťažké, aby sme išli na platový automat a samosprávy necháme v tom, v čom sú. Potom musí byť automat na zvyšovanie dane z nehnuteľnosti, majetkových daní. Štát nám dáva menej peňazí, tento rok dostaneme 2,4 miliardy eur,“ podotkol Božik.
