BRATISLAVA – Slovenský dôchodkový systém sa postupne dostáva na hranicu svojich možností a bez zásadných zmien nebude dlhodobo udržateľný. Hoci v súčasnosti dosahuje priemerný starobný dôchodok približne 47 až 48 percent priemernej hrubej mzdy, podľa odborníkov sa tento stav začína výrazne zhoršovať. Známy expert na dane a odvody Jozef Mihál upozorňuje, že časť penzií sa vypláca na dlh, pričom najhorší dopad to bude mať na strednú a mladšiu generáciu.
Penzijný systém už v súčasnosti podľa Mihála naráža na finančné limity. Vybrané odvody na dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni dokážu pokryť financie len na výplatu približne ôsmich mesiacov v roku. Aj po započítaní prebytkových fondov dokáže poisťovňa vybrať len niečo cez 80 percent potrebných prostriedkov.
„Zvyšných takmer 20 percent pokrýva masívna dotácia od štátu. V číslach to za rok 2025 bola suma 2,5 miliardy eur. To je tretina deficitu štátneho rozpočtu plánovaného na rok 2027,“ uviedol Mihál pre HN.
Neúprosná demografia
Najväčším rizikom pre budúcnosť je demografický vývoj v krajine. Do roku 2040 má podľa prognózy na Slovensku ubudnúť v porovnaní s dneškom približne 300-tisíc ľudí v produktívnom veku, zatiaľ čo počet dôchodcov narastie o viac ako 200-tisíc.
V roku 2040 sa navyše do penzijného veku dostane prvá vlna takzvaných Husákových detí. Hoci budú odchádzať do dôchodku vo veku nad 65 rokov a s odpracovanými rokmi navyše, systém bude pod obrovským tlakom z dôvodu nízkeho počtu prispievateľov.
Mihál tiež upozorňuje, že od roku 2023 sa zákonom spomalil rast takzvanej dôchodkovej hodnoty. Dôsledkom má byť, že dôchodky priznávané v roku 2040 budú približne o štyri percentá nižšie, než by boli za pôvodných podmienok. Na lepšej udržateľnosti prvého piliera sa však toto opatrenie prejaví až v dlhom časovom horizonte.
Ďalšia zmena sa týka obdobia štúdia. Do doby dôchodkového poistenia sa nebude započítavať čas štúdia po 31. decembri 2003. Naplno sa to podľa Mihála dotkne až ročníkov 1988 a mladších, ktorí pôjdu do dôchodku približne od roku 2055. Ich dôchodky by podľa jeho odhadu mohli byť oproti súčasnosti nižšie až o 15 percent.
Menej dostanú aj sporitelia v druhom pilieri
Dôchodkový systém ovplyvňuje aj rastúci počet ľudí, ktorí odchádzajú do dôchodku a počas pracovného života si sporili v druhom pilieri. Mihál uvádza, že ich dôchodok z prvého piliera sa preto kráti o 13 percent a viac. Pri ročníku 1970 má podľa jeho výpočtu ísť o krátenie približne o 16 až 17 percent.
Ďalším problémom je podľa neho valorizácia. Dôchodky sa zvyšujú podľa takzvanej dôchodcovskej inflácie, ktorá zaostáva za rastom miezd a tým aj za rastom vybraných odvodov. Výsledkom má byť postupné zhoršovanie pomeru medzi priemerným dôchodkom a priemernou mzdou.
„Tento status nie je útokom na dôchodcov. Sú to suché fakty. A varovanie pre mladšiu a strednú generáciu, ktorá si na rozdiel od našich rodičov dokáže na dôchodok lepšie šetriť vlastnými silami,“ dodáva exminister s tým, že budúci penzisti sa na vysoké štátne dôchodky spoliehať nemôžu.
