BRATISLAVA - Slovensko patrí podľa novej analýzy Greenpeace medzi krajiny s najhoršie nastaveným systémom dlhodobých lístkov na verejnú dopravu v Európskej únii. V celkovom hodnotení obsadilo až 24. miesto z 30 skúmaných krajín a získalo iba päť bodov zo sto. Bratislava dopadla podstatne lepšie, cestujúcich však za posledné tri roky zasiahlo jedno z najvýraznejších zdražení v Európe.
Organizácia Greenpeace skúmala dostupnosť, ceny a sociálnu inkluzívnosť mesačných a ročných lístkov v 27 členských štátoch Európskej únie, Nórsku, Spojenom kráľovstve a vo Švajčiarsku. Samostatne hodnotila aj systémy verejnej dopravy v ich hlavných mestách, vysvetľuje Greenpeace Slovensko v tlačovej správe.
Do úvahy brala existenciu jednoduchých dlhodobých lístkov, územie a druhy dopravy, na ktoré sa vzťahujú, ich cenu, zľavy pre znevýhodnené skupiny a sadzbu DPH. Nejde teda o hodnotenie kvality vozidiel, presnosti spojov či hustoty dopravnej siete, ale predovšetkým o nastavenie a cenovú dostupnosť cestovného.
Slovensko získalo iba päť bodov zo 100
Slovensko skončilo v celkovom európskom rebríčku na spoločnom 24. mieste s Francúzskom a Talianskom. Spomedzi členských štátov EÚ ide podľa Greenpeace Slovensko o piate najhoršie umiestnenie. Slovensko so ziskom piatich bodov výrazne zaostalo za viacerými susednými krajinami. Maďarsko skončilo šieste so 60 bodmi, Česko obsadilo 11. miesto so 41 bodmi a Poľsko sa so siedmimi bodmi umiestnilo na 22. priečke. Medzi najlepšie hodnotené krajiny patrili Luxembursko, Malta, Slovinsko a Rakúsko.
Pozitívne bola pri Slovensku hodnotená najmä bezplatná vlaková doprava pre vybrané skupiny cestujúcich. Deti do šiestich rokov môžu cestovať bez registrácie, zatiaľ čo deti od šiestich rokov, žiaci, denní študenti do 26 rokov a vybrané skupiny dôchodcov a seniorov môžu po registrácii využívať väčšinu vlakov ZSSK v druhej triede bezplatne.
V ostatných oblastiach však Slovensko podľa analýzy ďalšie body nezískalo. K zlému výsledku prispela aj 23-percentná DPH na verejnú dopravu, ktorá sa v roku 2025 zvýšila o tri percentuálne body. V rámci sledovaných krajín ide o jednu z najvyšších sadzieb.
Bratislavský ročný lístok výrazne zdražel
Výrazne lepšie ako Slovensko ako celok dopadla Bratislava. V hodnotení 30 európskych metropol získala 85,8 bodu a obsadila desiate miesto. Oproti roku 2023 si však pohoršila o päť priečok. Dôvodom bol najmä nárast ceny bežného ročného lístka o 32,2 percenta. Jeho cena sa zvýšila zo 199 na 263 eur. Išlo o štvrté najvýraznejšie zdraženie zo všetkých skúmaných metropol a zároveň o najväčší nárast spomedzi hlavných miest strednej a východnej Európy.
Viac vzrástli ceny dlhodobých lístkov iba v Nikózii, kde stúpli o 67 percent, Amsterdame o 55 percent a Madride o 50 percent. V Berlíne zdraželi o 29 percent a vo Viedni o 26 percent.
Bratislava sa umiestnila tesne za deviatou Varšavou a pred jedenástou Budapešťou. Praha skončila na štvrtej priečke a stala sa najlepšie hodnoteným mestom so spoplatnenou verejnou dopravou. Ročný lístok tam stojí v prepočte približne 150 eur a jeho cena sa od roku 2023 nezmenila. V Budapešti dokonca cena hodnoteného dlhodobého lístka klesla o 5,8 percenta.
K pomerne dobrému výsledku Bratislavy prispeli sociálne zľavy. Deti od šiestich do 18 rokov majú zľavu vyššiu ako 60 percent, študenti do 26 rokov a seniori vo veku 63 až 69 rokov platia polovicu. Ľudia od 70 rokov môžu s preukazom SeniorPas cestovať bezplatne.
Greenpeace žiada jeden lístok pre celé Slovensko
Analýza ukázala, že iba osem z 30 skúmaných krajín ponúka bezplatnú verejnú dopravu alebo cenovo dostupný univerzálny dlhodobý lístok platný na všetky či väčšinu druhov dopravy v celej krajine alebo vo väčšom regióne. Medzi tieto štáty patria Luxembursko, Malta, Slovinsko, Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Španielsko a Švajčiarsko.
Greenpeace preto presadzuje zavedenie takzvaného klimatického lístka. Jeden cenovo dostupný lístok by mal platiť na miestne, regionálne aj diaľkové vlaky, autobusy a mestskú hromadnú dopravu v celej krajine. Zohľadňovať by mal aj príjmovú úroveň obyvateľov a ponúkať výrazné zľavy alebo bezplatné cestovanie sociálne znevýhodneným skupinám.
„Cestná a letecká doprava sú v Európe najväčšími zdrojmi spotreby ropy, vláda však naďalej robí železničnú dopravu menej dostupnou, než by mala byť,“ uviedla hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.
