BRATISLAVA - Váženie detí v školách podľa organizácie Chuť žiť stále pretrváva. Odporúča od toho bez jasného, odborne odôvodneného účelu upustiť. Realizovala prieskum, ktorý poukázal na negatívny dosah váženia v školách.
Odborníci poukazujú na to, že váženie detí nepatrí medzi povinné súčasti vyučovania. „Napriek tomu sa podľa skúseností rodičov aj žiactva v školách stále deje - najčastejšie na telesnej výchove, pri testoch pohybovej výkonnosti alebo na začiatku a konci školského roka,“ kritizujú. Zisťovali, ako váženie v škole vyzerá a ako ho jednotlivci vnímajú. Do prieskumu sa zapojilo 125 respondentov, pričom 97 z nich uviedlo, že sa za posledné tri roky stretli s vážením detí v rámci vyučovania.
Z odpovedí vyplynulo, že váženie sa najčastejšie odohráva raz ročne, u menšej časti respondentov aj viackrát počas školského roka. Prevažná väčšina skúseností opisovala skupinové alebo verejné váženie. Sedem z desiatich respondentov uviedlo, že na nich alebo ich dieťa malo váženie v škole negatívny dosah. Pri verejnom či skupinovom vážení vnímalo negatívny dosah výrazne viac respondentov (zhruba štyria z piatich) než pri individuálnom, diskrétnom vážení, kde negatívny dosah opísala len menšia časť respondentov.
Váženie na školách
Organizácia zdôrazňuje, že prevencia v školskom prostredí by sa mala sústreďovať predovšetkým na podmienky podporujúce zdravie všetkých detí ako dostupné a pestré stravovanie, primeraný pohyb, odpočinok, psychickú pohodu, rešpekt k telesnej rozmanitosti a bezpečné vzťahy. Apeluje, že úlohou školy by nemala byť snaha o zmenu hmotnostných ukazovateľov - zdravie detí patrí do rúk pediatrov a rodičov.
„Spoločne s Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže preto odporúčame od rutinného váženia bez jasného, odborne odôvodneného účelu upustiť,“ dodávajú z organizácie. Ak je meranie skutočne potrebné (napríklad v rámci realizácie verejno-zdravotného výskumu), malo by podľa nich prebehnúť individuálne a v súkromí, s vopred informovaným dieťaťom aj rodičom, bez nahlasovania, porovnávania či komentovania výsledku a s osobitným ohľadom na deti s poruchou príjmu potravy alebo iným citlivým vzťahom k vlastnému telu.
