VYSOKÉ TATRY - Vysoké Tatry sa opäť stali terčom kritiky pre ceny, ktoré musia návštevníci v slovenských horách platiť. Tentoraz porovnanie prišlo priamo od Slovenky Ľudmily, ktorá svoje skúsenosti z Tatier konfrontovala s návštevou rakúskych Álp. Rozdiel podľa nej ukazuje, že za služby v slovenských horách si turisti neraz poriadne priplatia. Na prípad upozornil portál Koktejl.
Na sociálnej sieti upozornila na konkrétny príklad. Počas návštevy horského strediska v okolí Innsbrucku zaplatila za celodenné parkovanie 6 eur. V Starom Smokovci pritom podľa nej rovnaká služba vyjde návštevníkov až na 15 eur. Práve cenový rozdiel sa stal odrazovým mostíkom k širšej kritike toho, ako sa podľa nej pristupuje k turistom, prírode a podnikaniu vo Vysokých Tatrách.
Kritika vysokých cien aj prístupu k horám
Ľudmila vo svojom príspevku neostala iba pri parkovnom. Svoje výhrady namierila aj na fungovanie vysokohorských chát a konkrétne spomenula chatára Téryho chaty Tomáša Hvižďáka. Prekážajú jej najmä jeho staršie verejné vyjadrenia týkajúce sa cien a rozvoja Tatier. Jedno z nich podľa nej vyvoláva otázku, kam až môže zájsť komercializácia horského prostredia.
„Keď som videla, ako Tomáš Hvižďák na starších videách okrem vízie kolotočariny nad 2000 m n. m. hlása aj niečo ako ‚PREČO NEPÝTAŤ HORE VIAC? V Smokovci ľudia akceptujú vysoké ceny, tak prečo nie aj hore,‘ zle mi bolo,“ napísala.
Podľa autorky nejde len o to, že niektoré služby sú drahé. Za väčší problém považuje celkový spôsob, akým sa podľa nej na slovenské hory pozerá. Tvrdí, že prírodné lokality, ktoré by mali byť verejným bohatstvom, sa čoraz viac stávajú priestorom na vytváranie zisku.
„Viac peňazí, viac zarobiť, viac zdražiť turistu“
Svoj pohľad následne rozšírila aj na fungovanie samosprávy a inštitúcií, ktoré majú na starosti správu a ochranu Tatier. Podľa nej problém nemožno pripisovať iba jednotlivým podnikateľom či prevádzkovateľom. Za zásadné považuje rozhodnutie prenechať časť fungovania hôr subjektom, ktorých prioritou je podľa nej predovšetkým ekonomický výsledok.
„Pomenujem hlavný problém našich hôr, Térynky, Smokovcov aj mesta Vysoké Tatry. Odovzdali sme to, čo sme dostali všetci spoločne a zadarmo, do rúk ľuďom, ktorí majú merítko len jedno: Viac. Viac peňazí. Viac zarobiť. Viac zdrať turistu,“ uviedla. Podľa jej názoru sa tak môže postupne vytrácať pôvodný význam hôr ako prírodného a kultúrneho dedičstva. Kritizuje pritom nielen samotné ceny, ale aj to, čo podľa nej predstavujú, uprednostňovanie okamžitého finančného výnosu pred dlhodobou ochranou územia.
Varuje pred stratou vzťahu ku krajine
Ľudmila svoj príspevok uzavrela širším apelom. Obáva sa, že ak si verejnosť na rastúcu komercializáciu prírody zvykne a začne ju považovať za bežnú súčasť života, môže to mať dôsledky aj mimo samotného cestovného ruchu. Podľa nej totiž nejde iba o to, koľko stojí parkovanie, občerstvenie či služby v horách. V hre má byť aj vzťah ľudí k vlastnej krajine a jej hodnotám.
„Kým toto budeme akceptovať ako normál, zabudnime na národnú hrdosť, hrdosť na krajinu, korene, históriu, stopy našich predkov a budúcnosť našich detí,“ uzavrela svoj príspevok. Jej vyjadrenia na sociálnej sieti tak opäť otvorili debatu o tom, kde je hranica medzi rozvojom cestovného ruchu a nadmernou komercializáciou slovenských hôr. Porovnanie cien s Rakúskom pritom ukazuje iba jeden z aspektov širšej diskusie o tom, ako by mali Vysoké Tatry fungovať do budúcnosti.
