NITRA - Alokácie priamych platieb na kalendárny rok 2027 v rámci Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) na roky 2023 - 2027 sa môže zvýšiť o sumu 77,72 milióna eur. Návrh z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR schválila v stredu vláda na svojom výjazdovom rokovaní v Nitre.
Predloženie materiálu vyplýva z prijatia euronariadenia zo 14. júla 2026, ktorým sa členským štátom umožňuje upraviť alokácie priamych platieb na kalendárny rok 2027 a zodpovedajúcim spôsobom zmeniť svoje strategické plány spoločnej poľnohospodárskej politiky. „Uvedené nariadenie reaguje na pretrvávajúce negatívne vplyvy na poľnohospodársky sektor, najmä zvýšené ceny výrobných vstupov a potrebu posilniť odolnosť poľnohospodárskych podnikov voči krízovým situáciám,“ podčiarkol v predkladacej správe agrorezort.
„Na základe predmetného nariadenia môže Slovenská republika zvýšiť alokáciu priamych platieb na kalendárny rok 2027 o sumu 77.723.373 eur. Ministerstvo navrhuje využiť túto možnosť v maximálnom rozsahu a zvýšiť alokáciu priamych platieb na kalendárny rok 2027 o sumu 77.720.859 eur,“ dodalo MPRV.
Miestne akčné skupiny dostanú zálohu do 15. 10. na prevádzkové
Miestne akčné skupiny (MAS) dostanú prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry do 15. októbra zálohu na svoje prevádzkové náklady vo výške 90 % oprávnených finančných prostriedkov. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu na svojom výjazdovom zasadnutí schválila vláda.
„Cieľom predkladaného materiálu je uložiť ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR úlohu zabezpečiť prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry vyplatenie 90 % finančných prostriedkov určených na oprávnené prevádzkové náklady MAS, a to v maximálnej celkovej výške 37,508 milióna eur, najneskôr do 15. októbra 2026,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva v schválenom materiáli.
Potreba zabezpečenia zálohovej platby vyplýva podľa rezortu zo snahy predísť nedostatku prevádzkových zdrojov MAS a zabezpečiť ich schopnosť kontinuálne vykonávať administratívne, organizačné, monitorovacie, animačné a ďalšie činnosti nevyhnutné na implementáciu stratégií miestneho rozvoja.
Vyplatenie finančných prostriedkov je viazané na splnenie podmienok stanovených Strategickým plánom Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 - 2027, príslušnou výzvou, zmluvou o poskytnutí príspevku a platnými pravidlami poskytovania podpory. Stanovenie termínu najneskôr do 15. októbra 2026 umožňuje MAS disponovať potrebnými finančnými zdrojmi ešte počas roka 2026, čím sa podľa ministerstva znižuje riziko ohrozenia kontinuity ich činnosti a implementácie stratégií miestneho rozvoja.
Včasné financovanie umožní MAS najmä zabezpečiť personálne kapacity, uhrádzať oprávnené prevádzkové náklady, pokračovať v príprave a administrácii výziev či pokračovať v implementácii schválených stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou.
Vláda súhlasí s podpisom dohovoru o Medzinárodnej nárokovej komisii pre Ukrajinu
Vláda na výjazdovom stredajšom rokovaní v Nitre odsúhlasila podpis dohovoru, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu. Dohovor zriaďuje nezávislý orgán, ktorý bude rozhodovať o nárokoch na náhradu škody spôsobenej ruskou inváziou na Ukrajine.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR pripomenulo, že dohovor o nárokovej komisii bol prijatý 16. decembra 2025 na diplomatickej konferencii v Haagu, ktorá sa konala pod záštitou Rady Európy. V predkladacej správe ďalej vysvetlilo, že mandát komisie bude zahŕňať posudzovanie žiadostí vrátane preskúmania dôkazov a rozsahu škôd v jednotlivých prípadoch. „Odškodnenie sa bude týkať najmä zničenej infraštruktúry, občianskeho vybavenia, priemyslu, nehnuteľností atď. Nároky bude možné uplatniť jednak zo strany štátu, rovnako tak aj fyzických a právnických osôb,“ priblížilo ministerstvo. Rozhodnutia komisie, ktorá bude mať sídlo v Haagu, budú konečné bez možnosti odvolania, komisia však nebude svoje rozhodnutia vymáhať prostredníctvom súdov.
Podmienky pre platnosť dohovoru
Doteraz dohovor podpísalo 38 členských štátov Rady Európy, Európska únia a Kanada. Dohovor okrem toho ratifikovalo už sedem členských štátov Rady Európy. Dohovor nadobudne platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od dosiahnutia počtu 25 ratifikácií, pričom súhrn príspevkov týchto štátov musí zároveň dosiahnuť aspoň 50 percent celkového rozpočtu tzv. Registra škôd spôsobených agresiou Ruska proti Ukrajine na rok 2025, čo predstavuje sumu 3.692.150 eur. Podľa právneho poriadku SR je dohovor o nárokovej komisii medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy a pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady SR.
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní vlády odmietol fabulácie o ruskom vplyve na rozhodnutie vlády, ktoré vyslovila opozičná SaS. Upozornil, že sa bežne stáva, ak štát prostredníctvom diplomatov tlmočí svoj nesúhlasný názor. „Áno, je pravda, včera som sa dozvedel od nášho veľvyslanca informáciu od ruskej strany, že sa im nepáči tento dohovor o nárokovej komisii,“ priznal Fico. Odmietol však „hystériu opozície“, ktorú v tomto prípade vidí. „Minulý týždeň sme rokovanie o tomto bode prerušili, chceli sme si zistiť niektoré veci, a dnes sme to schválili,“ skonštatoval. Zdôraznil, že vznik nárokovej komisie je dohovorom Rady Európy a hoci sú neskoršie rozhodnutia komisie nevymožiteľné, dohovor označil za silné politické gesto.
Na kompenzáciu škôd spôsobených suchom v roku 2026 pôjde 30 mil. eur
Na kompenzáciu škôd spôsobených suchom v roku 2026 pôjde zo štátneho rozpočtu suma vo výške 30 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý na svojom v výjazdovom rokovaní v Nitre schválil vládny kabinet.
„Cieľom materiálu je zabezpečiť bezprostrednú finančnú pomoc poľnohospodárom, ktorým sucho spôsobilo významné straty na produkcii, a vytvoriť finančný rámec na ich kompenzáciu v súlade s platnými pravidlami štátnej pomoci. Navrhuje sa, aby vláda SR schválila zabezpečenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vo výške 30 miliónov eur a uložila ministrovi financií zabezpečiť ich vyčlenenie v prospech kapitoly MPRV,“ vysvetlil agrorezort.
MPRV v predkladacej správe dodalo, že pozitívnym hospodárskym a sociálnym efektom je zmiernenie strát poľnohospodárskych podnikov, ochrana ich likvidity a produkčnej schopnosti, stabilizácia živočíšnej a rastlinnej výroby a zníženie rizika sekundárnych dosahov na potravinový reťazec.
