BRATISLAVA - Vláda mala po aprílovom zverejnení dlhu Slovenska za rok 2025 bezodkladne predstaviť opatrenia na zníženie jeho výšky. Táto sankcia vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a kabinet Roberta Fica (Smer-SD) jej nesplnením porušuje zákon. V pondelok na to upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti za rok 2025.
„Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti nie sú formalitou, ktorú stačí splniť na papieri. Ak sa sankcie obchádzajú a rozpočet sa plánuje len na najbližší rok bez predstavenia konsolidačnej stratégie pre tie ďalšie, neistota v ekonomike ostáva, rast sa znižuje a dlh ďalej rastie,“ uviedol predseda RRZ Ján Tóth.
Vláda nesie zodpovednosť
Zodpovednosť za tento vývoj nesie podľa neho vláda, ale aj Národná rada SR, ktorá jej vyslovila dôveru, a to napriek nesplneniu sankcií vyplývajúcich z ústavného zákona. Národnej rade pritom z ústavy tiež vyplýva povinnosť dbať o ochranu dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Verejné financie sú v riziku
Rada vo svojom hodnotení konštatovala, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií za rok 2025 nebola dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v scenári nezmenených politík dosiahol 5,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená, že verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika. Napriek trom kolám konsolidačných opatrení sa však ukazovateľ výraznejšie nezlepšil.
Podľa RRZ jeho vývoj nepriaznivo ovplyvnilo menej priaznivé makroekonomické prostredie. Výraznejšiemu zlepšeniu zároveň bránila nevhodná štruktúra konsolidačných balíkov zhoršujúca konkurencieschopnosť ekonomiky, prijímanie nových výdavkových opatrení a dočasný charakter časti konsolidačných opatrení.
Dlh je na rekordnej úrovni
Hrubý dlh dosiahol na konci roka 2025 úroveň 61,4 % HDP a zotrval v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Bez ďalších opatrení by do roku 2030 vzrástol nad 75 % HDP a ďalej by sa vzďaľoval od horného limitu dlhovej brzdy, ktorý od roku 2027 dosahuje 50 % HDP. Tá istá hranica zodpovedá podľa dostupných modelových odhadov v súčasnosti aj bezpečnej úrovni dlhu pre Slovensko.
Kým doterajšie krízy Slovensko tlmilo vďaka nižšiemu dlhu a fiškálnemu priestoru, dnes by aj bežný šok vynútil šetrenie práve vtedy, keď ekonomika a domácnosti potrebujú ochranu najviac. Prioritou by malo byť podľa rady čo najskoršie zastavenie rastu dlhu, čo predpokladá dôveryhodnú viacročnú konsolidačnú stratégiu postavenú na trvalých opatreniach. Vláda, naopak, výrazne uvoľnila vlastné rozpočtové ciele, pričom nepredstavila opatrenia na ich dosiahnutie za aspoň 1,2 miliardy eur v roku 2027 a ďalšiu jednu miliardu eur v roku 2028.
RRZ odporučila úpravu zákona, ktorá by opäť prepojila limity verejných výdavkov s dlhodobou udržateľnosťou a obmedzila priestor len na formálne plnenie či obchádzanie sankcií. „Nevyhnutným predpokladom ochrany dlhodobej udržateľnosti je však predovšetkým zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti. Riešením nie je oslabovanie účinku platných pravidiel,“ dodala RRZ.
