BRATISLAVA - Opozičné KDH odmieta útoky na verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského v súvislosti s jeho kritikou pomerov v ambulantnej zdravotnej starostlivosti a vyberania poplatkov od pacientov. Ombudsman podľa hnutia iba pomenúva problém, ktorý štát, zdravotné poisťovne a kontrolné orgány nedokázali roky vyriešiť. Hnutie zároveň odkazuje, že nezákonné poplatky treba začať konečne riešiť. Informovalo o tom komunikačné oddelenie KDH.
„Ombudsman nevytvára čakacie lehoty, nerozhoduje o financovaní ambulancií ani neurčuje pravidlá zdravotných poisťovní. Upozorňuje na situáciu, ktorú pacienti zažívajú každý deň. Ak sa človek nevie dostať k lekárovi bez toho, aby vytiahol peňaženku, nemôžeme problém hľadať v tom, kto na to upozornil,“ skonštatoval podpredseda KDH Peter Stachura.
archívne video
Dôvera medzi lekárom a pacientom
Hnutie zdôrazňuje, že dôvera medzi lekárom a pacientom je jedným zo základov fungujúceho zdravotníctva. Práve preto ju nemožno zneužívať takým spôsobom, že sa kritika problémov označí za útok na lekárov. Poukazuje tiež na to, že väčšina zdravotníkov pracuje v náročných podmienkach a samotné financovanie ambulantného sektora si vyžaduje zásadné zmeny. Nedostatočné financovanie však nemôže byť podľa KDH ospravedlnením pre stav, v ktorom sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti odvíja od schopnosti pacienta zaplatiť.
KDH pripomína, že pacient nie je ten, kto má riešiť, či má ambulancia dobre nastavenú zmluvu s poisťovňou alebo či štát správne financuje jednotlivé odbornosti. Pacient si totiž platí zdravotné odvody a má mať jasne stanovené, na akú zdravotnú starostlivosť má nárok bez ďalšieho platenia. Ak štát toleruje nejasné alebo nezákonné poplatky, zlyháva vo svojej základnej úlohe chrániť pacienta.
Zdravotníctvo potrebuje zmeny
Problémy ambulantného sektora nemožno podľa hnutia redukovať iba na výšku príjmov ambulancií. Podotýka, že medzi jednotlivými odbornosťami existujú výrazné rozdiely vo financovaní aj nákladoch. Slovensko zároveň potrebuje lepšie plánovanie siete poskytovateľov, jasnejší katalóg výkonov, efektívnejšiu kontrolu a riešenie nadspotreby zdravotnej starostlivosti. Hnutie preto považuje za nesprávne presúvať zodpovednosť na verejného ochrancu práv, otázky treba smerovať na kompetenčné inštitúcie.
Treba jasné pravidlá, uviedol Majerský
„Slovenské zdravotníctvo sa nezlepší tým, že budeme útočiť na kritikov. Zlepší sa vtedy, keď nastavíme jasné pravidlá, aby pacient vedel, za čo platí zdravotné odvody, čo má dostať bezplatne a kde už nikto nebude môcť zneužívať jeho strach alebo núdzu,“ poznamenal predseda KDH Milan Majerský.
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský apeluje na úpravu návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve. Svoje pripomienky reflektoval 30. júla v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Pacientovi má podľa neho hľadať lekára zdravotná poisťovňa.
Konanie ombudsmana je správne a opodstatnené
Konanie verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského v prípade poplatkov u lekára alebo povinnosti poisťovní zabezpečiť pacientovi ambulantné vyšetrenie v správnom čase je správne a opodstatnené. Konštatuje to predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský na sociálnej sieti. Ombudsmanovi vyjadruje podporu pri jeho snahe žiadať od poisťovní, aby pracovali a zabezpečili pacientom včas ambulantné vyšetrenie.
„Zdravotnú poisťovňu si všetci platíme za to, aby sme mali zabezpečenú zdravotnú starostlivosť. Zdravotná poisťovňa nám totiž nakupuje zdravotnú starostlivosť. My platíme poistné poisťovni a tá z našich zdravotných odvodov má zaplatiť za naše ambulantné či nemocničné ošetrenie,“ podotýka Visolajský. Ak súkromné ambulancie argumentujú, že vyberajú poplatky od pacientov preto, že poisťovne im slabo platia, riešením nemôže byť podľa šéfa LOZ tlak na toho najslabšieho, teda na chorého, aby zaplatil. Tlak by mal byť na zdravotnú poisťovňu, ktorá na to peniaze od pacienta „štedro“ dostala. Poukazuje pritom na to, že v roku 2026 sú priemerné zdravotné odvody pracujúceho 280 eur mesačne. Nepovažuje preto za „normálne“, ak pri takýchto výdavkoch musí pacient zaplatiť napríklad 30 eur „za termín“.
Šéf LOZ je presvedčený, že ak poisťovne dostávajú nemalé sumy ročne na to, aby poistencom zabezpečili ambulantné vyšetrenie včas, nemôžu sa tváriť, že to má zabezpečiť štát. „Lebo ony nakupujú zdravotnú starostlivosť, nie štát,“ podotýka Visolajský pýtajúc sa, na čo si ľudia platia zdravotné poisťovne.
„Situácia je taká, že ak si aj nejaký lekár chce otvoriť novú ambulanciu, zdravotné poisťovne až príliš často zamietnu jeho žiadosť o zmluvu s odôvodnením, že majú naplnenú sieť špecialistov. A to aj napriek tomu, že pacienti nevedia v tom istom regióne nájsť voľný termín do ambulancie v danom odbore,“ zdôrazňuje Visolajský. Občanom opätovne odkazuje, že ak majú problém nájsť voľný termín u špecialistu alebo si od nich za termín pýtajú „absurdný“ poplatok, majú kontaktovať svoju poisťovňu, aby im povedala, kedy a kde konkrétne majú prísť na dané vyšetrenie.
