BRATISLAVA - Téma dopravných kamier, ktoré v sebe majú mať ruskú stopu, v posledných dňoch vzbudili búrlivú diskusiu. Kým Národný bezpečnostný úrad upozorňuje na bezpečnostné riziko týchto kamier, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ich sprvu negoval. Firma Soitron, ktorá kamery štátu poskytla, má však, zdá sa, ďalší problém. Upozornil na ňu bežný občan na svojom blogu a problémy nevedomky odhalil ešte koncom marca tohto roku.
Začalo to ešte začiatkom augusta tohto roka, kedy opozičné Progresívne Slovensko upozornilo na to, že dopravné kamery, ktoré obstaralo ministerstvo vnútra na meranie rýchlostí a štátu ich dodala firma Soitron, môžu byť ruské. PS v tom vidí zásadné bezpečnostné riziko, keďže systém na monitorovanie dopravy má mať prístup k štátnym databázam. „Porovnávali sme naozaj všetkých výrobcov, nielen my, ale aj ďalšie dostupné softvéry podľa tvaru toho zariadenia, podľa krytu, podľa umiestnenia konektorov, podľa umiestnenia ventilátora, podľa optiky, ktorá je tam použitá, podľa rozmiestnenia jednotlivých skrutiek na prichytenie na stĺpy alebo na ďalšie zariadenia,“ poukázal spolupracovník hnutia v oblasti bezpečnosti Peter Bátor. Technickú špecifikáciu má na západe tento výrobok schválenú v Chorvátsku a na Slovensku. Upozornil, že štát má vo svojich registroch osobné údaje vodičov aj údaje o registrovaných autách. Kamery sa podľa neho dajú zneužiť na sledovanie pohybu techniky i osôb.
Obstarávanie za 200-tisíc
Na to, že s veľkou pravdepodobnosťou ide o ruské kamery firmy Simicon z Petrohradu, následne upozornil aj Denník N. Podľa ich zistení ich firme Soitron dodáva cyperská firma Sodasus, ktorá má jednoduchú stránku s informáciami, kde firma sídli, ale žiadne údaje o konateľoch spoločnosti, ani detailné informácie o produktoch, ktoré ponúkajú. Má ísť pritom o kamery typu NERO R-ONE. V certifikáte, ktorý ešte 30. júna vydal firme Sodasus Slovenský metrologický ústav, sa píše, že schvaľuje typ meradla "cestný rýchlomer", typu "NERO R-ONE", výrobcovi meradla "SODASUS LTD, 77 Strovolos Ave., STROVOLOS CENTER, Floor 4, Flat/Office 401 Strovolos 2018, Nicosia, Cyprus".
V certifikáte sa pritom píše: "Týmto certifikátom sa podľa § 20 ods. 1 zákona potvrdzuje, že uvedený typ meradla vyhovuje svojimi technickými charakteristikami, metrologickými charakteristikami a konštrukčným vyhotovením požiadavkám na daný druh určeného meradla ustanovenými v Prílohe č. 34 "Cestné rýchlomery" k vyhláške ÚNMS SR č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení vyhlášky č. 346/2022 Z. z. (ďalej len "vyhláška č. 161/2019 Z. z."). Základné technické charakteristiky a metrologické charakteristiky meradla a výsledky technických skúšok a zistení o splnení požiadaviek na daný druh určeného meradla sú uvedené v protokole č. 030/300/162/26 zo dňa 29. júna 2026 vydanom Slovenským metrologickým ústavom". Platnosť certifikátu sa pritom vydala na 10 rokov, do 30. júna 2036. Avšak, metrologický ústav schvaľoval len funkčnosť zariadenia, nie jeho bezpečnosť či bezpečnostné riziká.
Ministerstvo vnútra si pritom od firmy Soitron objednala kamery za takmer 200-tisíc eur. Rezort po prevalení podozrení oslovil Národný bezpečnostný úrad, aby pochybnosti preverilo. Výsledky boli známe v piatok 14. augusta. Podľa NBÚ sú významnou kyberbezpečnostnou hrozbou. NBÚ o tom informoval na sociálnej sieti a vo varovaní na svojom webe.
„Bezpečnostná analýza identifikovala viaceré riziká vrátane problémov s konfiguráciou komunikačných rozhraní, vzdialeným prístupom, pôvodom hardvéru a softvéru či nedostatočným zabezpečením programového vybavenia,“ uviedol NBÚ.
Prevádzkovateľom systémov odporúča overiť, či ich infraštruktúra neobsahuje „cestné rýchlomery NERO R-ONE (výrobca SODASUS, Cyprus), merače rýchlosti cestných motorových vozidiel radu Cordon (výrobca Simicon, Rusko), merače rýchlosti cestných motorových vozidiel radu Cordon (výrobca NEROline, Chorvátsko)“.
Jeden z typov kamier mali nasadiť do testovacej prevádzky systému na zisťovanie porušení pravidiel cestnej premávky. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) obvinil spoločnosť Soitron, že rezort oklamala, keď tvrdila, že kamery nemajú ruský pôvod. Analýza v nich podľa neho našla ruské komponenty. S firmou prerušil spoluprácu. Spoločnosť sa voči tvrdeniam ohradila a vyhlásila, že rezortu poskytla informácie, ktoré v danom momente mala. Opozícia žiada odchod Šutaja Eštoka z funkcie.
Problémy už v marci
VIDEO: Plynárenská ulica snímaná dopravnou kamerou na stožiari v areáli firmy Soitron.
Avšak, aj keď ide o tému posledných dní, zrejme problém firmy Soitron začal ešte v marci tohto roku. Upozornil naň IT admin Ján Neuročný, ktorý ho odhalil náhodou. "V marci tohto roka som robil prieskum v službe Shodan, ktorá sa venuje skenovaniu internetu, predovšetkým IP adries. Na IP adresách skenuje otvorené porty a zisťuje, aké služby na nich bežia, ak obsahujú zraniteľnosti, vypíše ich v prehľadnom zozname, ak sú nezabezpečené, skúša dosadzovať predvolené URL adresy, pripojiť sa k videotoku kamery, získať snímku z kamery alebo sa pripojiť k vzdialenej ploche počítača či k terminálu," začal svoju skúsenosť vo svojom blogu.
Ako dodal, počas bádania našiel veľa nezabezpečených zariadení a medzi nimi aj mnoho kamier z rôznych kútov Slovenska z interiéru či exteriéru, z ktorých sa viaceré podarilo presne lokalizovať, nevynímajúc tie z Bratislavy. Našiel pritom aj kameru, ktorá bola iná, ako ostatné. "Na podobné aktivity mám čas až vo večerných hodinách. Na väčšine bola teda len tma, prípadne nočné videnie, ktoré mi o lokalite veľa nepovedalo. Preto som večer zväčša iba skúšal nezabezpečené pripojenia na kamery, ktoré služba Shodan našla a zapisoval som si ich pre ďalšie skúmanie.Takto som natrafil aj na kameru, ktorej nočné videnie extrémne preblikávalo, no oproti ostatným boli najviac viditeľné reflexné objekty ako dopravné značky, reflexné prvky oblečenia a evidenčné čísla vozidiel," vysvetlil s tým, že služba mu ukazovala lokalitu IP adresy na východe Slovenska, konkrétne v Humennom.
Nasledujúce ráno sa detailne pozrel na snímané okolie a zistil, že kamera sníma Plynárenskú ulicu. Odhalila ju pritom istá firma, ktorá sídli na tejto ulici a na jednej z budov má reklamu. To sa udialo ešte 23. marca tohto roka. Aj keď sa na miesto chystal dlhší čas, pracovná a rodinná vyťaženosť mu to nedovolili. Všetko sa zmenilo začiatkom augusta, kedy Plynárenskou ulicou prechádzal po ceste k zubárovi. "Vtedy som si z auta na vlajkovom stožiari všimol mohutnú, zaujímavo vyzerajúcu kameru, ktorá nevyzerala ako bežná bezpečnostná kamera. Šok prišiel až poobede doma, kedy som pri prezeraní internetu zazrel niekoľko článkov o pochybných dopravných kamerách, ktoré obstaráva štát a pri každom bola fotografia rovnakého typu kamery, ktorý som pred pár hodinami videl na Plynárenskej. Všetko začalo do seba dôkladne zapadať, keďže na Plynárenskej ulici sídli aj slovenský dodávateľ týchto kamier, firma Soitron, ktorá sa v článkoch spomína spolu s fotografiami jednej z testovacích kamier na vlajkovom stožiari," upozornil administrátor.
Inými slovami - to s čím prišli politici a médiá v auguste 2026, bolo z výpisu reportu portálu Shodan jasné už v marci toho istého roku. "Okrem množstva bezpečnostných chýb sa pri rozbore certifikátu na porte 443, spomína firma Simicon a ruské mesto Saint Petersburg (Petrohrad). Okrem toho je tu aj mailová adresa mail@simicon.com a Common Name (CN) zobrazuje popis „Photo radar“," dodal. Keď si chcel svoje zistenia overiť po takmer pol roku od prvých pochybností, zistil, že report chýb kamery už nie je v službe dostupný. Možnosti sú podľa Neuročného dve - buď dlhšie na verejnej IP adrese nevysiela, alebo niekto mazal stopy, pretože ani po kliknutí na tlačidlo „View history“ sa žiadna história z nedávnej minulosti nezobrazí. K dispozícii tak má "len" reporty, ktoré si zdokumentoval ešte v marci.
Nevedno, koľko kamera vysielala nezabezpečený stream vo vysokom rozlíšení z ulice. Je však zrejmé, že mohlo byť narušené súkromie tisícok, ktorí ulicou prechádzali. Kamera detailne snímala nielen evidenčné čísla vozidiel, ale aj tváre ľudí, pričom k týmto údajom a záberom sa mohol dostať ktokoľvek na celom svete a následne ich spracúvať. "Záverom treba skonštatovať, že nájdené ruské komponenty v kamerách neboli v tejto kauze jediným problémom. Firma Soitron zlyhala aj pri ich testovaní, kedy sa jej videotok vo vysokom rozlíšení objavil na verejnej IP adrese bez dodatočného overenia. A tak nie len Rusko sa mohlo dostať k prvým obrazovým dátam z kamier pomocou prípadných zadných vrátok, týmto sa k nim mohol dostať doslova celý svet. V čase písania tohto článku (13.8.2026) už stream kamery nie je funkčný a zariadenie je z vlajkového stožiaru odstránené. Na plote ostal iba nápis o monitorovaní priestoru kamerovým systémom snímajúcim evidenčné čísla vozidiel," uzavrel Neuročný.
Zaujímavosťou je, že firma Sodasus si registrovala web sodasus.com až pár dní po prvých pochybnostiach, na ktoré narazil Neuročný, konkrétne 26. marca. O schválenie typu meradla požiadala firma it-s, j. s. a. so sídlom na Teslovej 43 v Bratislave o mesiac neskôr, teda 21. apríla tohto roka. Kamera umiestnená na stožiari v areáli spoločnosti Soitron pritom už istý čas snímala ľudí a vozidlá prechádzajúce Plynárenskou ulicou a vysielala ich nechránené do celého sveta. "Firma si pritom až 27. apríla 2026 rozšírila predmet podnikania o činnosti súvisiace s opravami a montážou určených meradiel. Do obchodného registra pribudli oprávnenia na opravy a montáž cestných rýchlomerov, ako aj na opravy a montáž analyzátorov dychu, a to zariadení pracujúcich na elektrochemickom aj inom princípe," upozornil Denník N.
