BRATISLAVA - Kabinet Roberta Fica nemá žiadny protikorupčný program, ktorého plnenie by mohlo byť verejne kontrolovateľné. Viaceré praktické kroky súčasnej vládnej koalície poukazujú na akceptovanie papalášizmu a straníckeho klientelizmu, napríklad pri rozdeľovaní dotácii obciam z rezervy premiéra, tvrdí prezidentka Transparency International Slovensko Emília Sičáková-Beblavá.
„Z hľadiska verejných financií je citlivou napríklad oblasť verejného obstarávania. Prax vo verejnom obstarávaní je sprevádzaná podozreniami z korupcie, pričom používané postupy pri zadávaní verejných zákaziek naznačujú existenciu pomerne veľkého priestoru pre korupčné praktiky v danej oblasti. Objavujú sa aj pomerne sofistikované prístupy k manipulácii verejného obstarávania, na ich obmedzovanie je však potrebný odborne kvalitnejší Úrad pre verejné obstarávanie a kvalitnejšia práca aj ďalších štátnych kontrolných inštitúcii (NKÚ SR či MF SR),“ uviedla pre topky.sk šéfka TIS.
Napriek viacerým kauzám v danej oblasti však podľa nej vládna koalícia zatiaľ neprijala také systémové zmeny, ktoré by výraznejšie obmedzovali korupčné praktiky: „Na žiadnom ústrednom orgáne štátnej správy nenájdeme používanie elektronických aukcií, pričom používané nesúťažné a netransparentné postupy verejného obstarávania vytárajú priestor na korupciu.“
Súčasná vládna koalícia sa skladá z troch politických strán (hnutí), pričom dve z nich už vládli, poznamenala Beblavá. „Vulgárne ponímanie verejného sektora ako koristi pre stúpencov víťazných politických strán (hnutí) naštartovala druhá Mečiarová vláda a plne sa daný prístup rozvinul počas tretej Mečiarovej vlády. Vo vulgárnom prístupe k verejnému sektoru a potieraniu korupcie pokračuje aj Ficová vláda, ktorá nastúpila k moci v roku 2006,“ uviedla.
Je však podľa nej potrebné uviesť, že prístup vlády Róberta Fica sa mierne líši od vlád Vladimíra Mečiara. Ide o prístup, ktorý nie je postavený na zmenách systémov vo verejnom sektore, ale na riešení individuálnych káuz a deklarovanej viere v integritu individuálnych predstaviteľov verejnej moci, najmä premiéra a pod. „Teda prístup vlády Roberta Fica je postavený na mixe personálneho a vulgárneho prístupu k potieraniu korupcie, čo v sebe skrýva problémový rozpor, ktorý podmínováva kredibilitu Róberta Fica a jeho vlády v tejto oblasti. Vládna koalícia teda nerobí kroky, systémové zmeny, ktoré by obmedzovali priestor pre korupciu, čo vnímam ako vážny problém. Pričom aj prístup k vyvodzovaniu politickej zodpovednosti je selektívny,“ dodala Beblavá.
Na Slovensku je podľa Beblavej možné badať prejavy papalášizmu, „teda používanie verejnej moci verejnými činiteľmi na osobný prospech (príkladom je používanie štátneho majetku na osobný prospech rodinnými príslušníkmi ministra Harabina či pobyt v Anglicku poslanca Zalu a súčasné poberanie odmeny za ´prácu´ v parlamente), ako aj prejavy straníckeho klientelizmu, teda používanie zverenej verenej moci na posilnenie pozície vládnucich politických strán (príkladom je prideľovanie dotácii obciam aj podľa straníckej príslušnosti na MF SR či na Úrade vlády)“. Takýto prístup k vládnutiu a rozhodovaniu o veciach verejných však nie je kompatibilný s rétorikou boja s korupciou, tvrdí Beblavá.
Čo sa týka očakávaní v najbližších rokoch v tejto oblasti, šéfka TIS by si želala proreformný prístup kombinovaný so zmenou aj neformálnych pravidiel správania sa politikov. „V realite však má premiér R. Fico tri možnosti, ktoré uvádzam v poradí ich pravdepodobnosti. Po prvé môže boj s korupciou vzdať a nechať to vulgárne s tým, že bude elektorálne vyhrávať v iných oblastiach, ktoré trápia občanov. Druhý možný prístup je taký, že sa R. Fico pobije s vulgárnosťou a posilní aj personálny rozmer a to aj výmenou koaličných partnerov – môže začať okamžite, nie je to však vysoko pravdepodobné. Tretí, najmenej pravdepodobný prístup, je uskutočňovanie systémových zmien zameraných na obmedzovanie priestoru pre korupciu vo verejnom sektore na Slovensku a naštartovanie zmien aj neformálnych pravidiel v tejto oblasti,“ uviedla.
