BRATISLAVA - Vláda zobrala na vedomie návrh na zabezpečenie podkladov pre zámer zlúčenia štátnych podnikov Vodohospodárska výstavba (VV) a Slovenský vodohospodársky podnik (SVP). Minister životného prostredia má do 30. júna zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie o zámere zlúčenia.
Envirorezort v materiáli tvrdí, že prebiehajú dlhodobejšie diskusie o možnom zlúčení týchto dvoch štátnych podnikov a vytvorení jedného subjektu, ktorý by komplexne zabezpečoval činnosti v oblasti vodohospodárskeho odvetvia. "V prípade, ak by spojenie dvoch štátnych podnikov malo mať hospodársky a ekonomický význam a zároveň by malo zefektívniť viaceré činnosti, je namieste zvážiť prípravu podkladov a analýz potrebných pre rozhodnutie o zlúčení," skonštatoval.
video
Náklady súvisiace so zabezpečením podkladov potrebných pre rozhodnutie o zámere zlúčenia podnikov budú podľa materiálu hradené z vlastných zdrojov podniku VV bez dosahu na rozpočet verejnej správy.
Nevyčerpaných 13 miliónov eur na vrtuľníky využije Ministerstvo vnútra SR na iné výdavky
Nevyčerpaných 13 miliónov eur, ktoré vláda pôvodne vyčlenila na nákup záchranárskych vrtuľníkov, využije Ministerstvo vnútra (MV) SR na výdavky spojené s utečencami z Ukrajiny, najmä príspevok na ubytovanie odídencov. Zmenu účelu použitia nevyčerpaných kapitálových výdavkov z roku 2022 v stredu odsúhlasila vláda.
"Obstaranie ďalšieho vrtuľníka nie je do konca roka 2024 reálne vzhľadom na lehoty vykonania verejného obstarávania, a teda nie je ani možnosť čerpať finančné prostriedky na to určené," vysvetlil rezort. Dodáva, že letecký útvar s potrebou nákupu novej techniky naďalej počíta. Do mája plánuje aktualizovať plán rozvoja útvaru.
Na nákup vrtuľníkov vláda pridelila rezortu v roku 2022 celkovo vyše 28,9 milióna eur. Z toho rezort zakúpil jeden vrtuľník za 12,9 milióna eur a vyše 16 miliónov eur bola viazaných na použitie a nákup ďalšieho vrtuľníka v nasledujúcich rokoch. Na clo a DPH v súvislosti s nákupom jedného vrtuľníka by malo tento rok smerovať vyše 3 miliónov eur.
Strategické riadenie zdravotníctva treba podľa NKÚ zlepšiť
Strategické riadenie slovenského zdravotníctva je potrebné zlepšiť. Odporúča to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na základe vykonaných kontrol v tomto a dvoch predchádzajúcich rokoch. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu vzala vláda na vedomie.
"Dlhodobo neuspokojivé výsledky slovenského zdravotníctva poukazujú na vážne systémové problémy fungovania tohto sektora. Jedným z faktorov tohto stavu je podfinancovanie slovenského zdravotníctva, no je zrejmé, že to nie je jediný dôvod. Obdobne dôležitým faktorom je nedostatočné strategické riadenie rezortu," priblížili kontrolóri.
Vykonané kontroly podľa nich ukázali aj ďalšie nedostatky, ako nedostatočná implementácia systému DRG, nedostatočná kvalita a dostupnosť zdravotníckych dát či pretrvávajúca zadlženosť zdravotníckych zariadení.
Rezort dopravy má pripraviť zákon o regulácii vesmírnych aktivít
Ministerstvo dopravy SR pripraví návrh zákona o regulácii vesmírnych aktivít. Vesmírne aktivity vykonávané pod vlajkou Slovenskej republiky totiž v súčasnosti neupravuje žiadny právny predpis. Zákon má rezort dopravy pripraviť do 30. septembra 2024. Legislatívny zámer zákona o regulácii vesmírnych aktivít v stredu schválila vláda.
"Potreba úpravy právnych vzťahov spojených s výkonom vesmírnych aktivít v súčasnosti narástla vzhľadom na skutočnosť, že aj v Slovenskej republike začali aktivity, ku ktorým sa viažu povinnosti spojené s vesmírnymi aktivitami, ako ich definujú uvedené dohovory OSN," priblížil rezort v predkladacej správe.
Slovensko je totiž zmluvnou stranou štyroch z piatich dohovorov Organizácie spojených národov (OSN), ktoré vytvárajú celosvetový základný právny rámec pre vykonávanie aktivít vo vesmíre. Z dohovorov vyplývajú podľa ministerstva dopravy určité záväzky, ktoré si vyžadujú vytvorenie podrobnejšieho právneho rámca na národnej úrovni.
"Ide najmä o záväzky týkajúce sa registrácie vesmírnych objektov a zodpovednosti za škodu spôsobenú vypúšťanými vesmírnymi objektami," priblížil rezort dopravy s tým, že na základe vládou schváleného legislatívneho zámeru pripravia návrh zákona o regulácii vesmírnych aktivít.
Podľa ministerstva dopravy sa Slovensko vypustením troch vesmírnych objektov v súvislosti s rozvojom výskumných a vedeckých činností v oblasti vesmíru zaradilo do skupiny štátov, ktoré potrebujú pripraviť vesmírnu legislatívu na národnej úrovni.
"Z tohto dôvodu je potrebné aj v súlade s medzinárodnými pravidlami pripraviť na národnej úrovni vhodný legislatívny a regulačný rámec, ktorý odstráni súčasné právne vákuum a naštartuje aktívnejší rozvoj vesmírnych aktivít v podmienkach Slovenskej republiky," vysvetlil rezort. Absencia takéhoto zákona by podľa ministerstva mohla viesť k porušovaniu medzinárodných dohovorov a tiež k neregulovanému výkonu vesmírnych aktivít v SR.
Pripravovaný zákon o regulácii vesmírnych aktivít má nastaviť systém regulácie objektov vypustených do vesmíru pod slovenskou vlajkou. Upravovať bude vydávanie povolení pre výkon vesmírnych aktivít, ich zmenu a ukončenie a tiež regresný nárok štátu pre prípad vzniku škody spôsobenej vesmírnym objektom. Zákon tiež bude upravovať podmienky výkonu štátneho dohľadu a bezpečnosti, a tiež proces registrácie vesmírnych objektov. Vesmírnu legislatívu na národnej úrovni už prijalo 11 členských štátov EÚ, ostatné na jej príprave pracujú.
Vláda schválila návrh dohody s Holandskom o utajovaných skutočnostiach
Slovensko uzavrie s Holandskom dohodu o výmene a vzájomnej ochrane utajovaných skutočností. Návrh schválila v stredu vláda. "Cieľom dohody je zabezpečenie výmeny a vzájomnej ochrany všetkých utajovaných skutočností, ktoré sú za také označené," vysvetľuje Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), ktorý návrh predložil. Dohoda upravuje podmienky, za akých je možné oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ako aj náležitosti ich označovania, zaobchádzania s utajovanými skutočnosťami a výmeny utajovaných skutočností. Rovnako tak stanovuje podmienky spolupráce príslušných bezpečnostných orgánov a porušenia bezpečnosti.
Uzavretie dohody by malo nielen zefektívniť spoluprácu oboch krajín v tejto oblasti, umožniť má tiež slovenským subjektom participovať na utajovaných kontraktoch na území Holandského kráľovstva. Ako jeden z náhradníkov riaditeľa NBÚ ako osoby oprávnenej na podpis bude môcť dohodu podpísať aj námestník NBÚ. Návrh dohody je medzinárodnou dohodou vládnej povahy. Dohoda je v súlade so záväzkami SR v Európskej únii a NATO.
Ministri dokonca apríla predložia návrh na racionalizáciu počtu úradníkov
Členovia vlády a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy majú do 30. apríla predložiť vedúcemu Úradu vlády SR návrhy na racionalizáciu stavu štátnozamestnaneckých pomerov, pracovných pomerov pri výkone práce vo verejnom záujme a iných pracovnoprávnych vzťahov v príslušnom služobnom úrade. Vyplýva to z návrhu, ktorý v stredu schválila vláda.
"Účelom navrhovaného uznesenia vlády SR je zistiť aktuálny počet zamestnancov plniacich úlohy v jednotlivých ústredných orgánoch štátnej správy," uvádza sa v predkladacej správe k schválenému materiálu. Premiér Robert Fico (Smer-SD) chce získať prehľad o počte zamestnancov plniacich úlohy v jednotlivých ústredných orgánoch štátnej správy. To by malo umožniť prijatie opatrení na zefektívnenie a racionalizáciu počtu zamestnancov v ústrednej štátnej správe.
Možné zníženie počtu úradníkov až o tretinu avizoval Fico minulý týždeň po stretnutí s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD), ako jednu z možností konsolidácie verejných financií. Slovensko čaká budúci rok zníženie deficitu verejnej správy na úrovni 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 1,4 miliardy eur. Doteraz sa strany vládnej koalície zhodli na zvýšení daní z tabaku a sladených nápojov. Tieto zmeny však prinesú úspory iba okolo 100 miliónov eur.
Pre ochranu detí v digitálnom priestore vznikne samostatné centrum
Pre ochranu detí v digitálnom priestore vznikne Centrum bezpečného internetu a okrem iného bude pripravený legislatívny návrh pre úpravu liniek pomoci. Vyplýva to z Akčného plánu k Národnej koncepcii ochrany detí v digitálnom priestore v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
"Za hlavné problémy v tomto kontexte považujeme nedostatočnú previazanosť a vzájomnú informovanosť jednotlivých relevantných partnerov v prístupe k téme ochrany detí pred násilím, nedostatočné povedomie o problémoch súvisiacich s online priestorom a ich dôsledkoch a tiež nedostatočné kvalitatívne zabezpečenie oblasti intervencie," uviedol predkladateľ.
Plán má zvýšiť povedomie cieľových skupín a subjektov politiky o týchto problémoch
Plán má podľa rezortu zvýšiť povedomie cieľových skupín a subjektov politiky o týchto problémoch. Má preto vzniknúť Centrum bezpečného internetu vrátane jeho centra pre zvyšovanie povedomia. Tiež by mali byť organizované osvetové a vzdelávacie podujatia. Súčasťou plánu je aj zabezpečenie kvalitných možností dištančného poradenstva pre deti a príprava legislatívneho návrhu
pre úpravu liniek pomoci.
"Akčný plán sa zameriava na niektoré kľúčové témy. Jednou z nich je spolupráca na európskej úrovni, riešenie tém a výmena skúsenosti s európskymi partnermi v rámci sietí Insafe a INHOPE. Medzi dôležité prvky akčného plánu patrí aj široko vnímaná prevencia, zameraná na odbornú verejnosť, laickú verejnosť - predovšetkým rodičov a opatrovateľov detí a tiež na samotné deti," priblížil predkladateľ.
Misia overenia dozornej činnosti ÚJD identifikovala pre SR 33 nálezov
Misia IRRS (Integrated Regulatory Review Service - misia Integrovaného overenia dozornej činnosti) identifikovala pre Slovenskú republiku 33 nálezov, z toho 23 odporúčaní a 10 návrhov na zlepšenie. Vyplýva to zo správy misie IRRS v SR v roku 2022, ktorý v stredu prerokovala a schválila vláda. Správu na rokovanie vládneho kabinetu predložila predsedníčka Úradu jadrového dozoru (ÚJD) SR.
Nálezy sú adresované vláde SR, ÚJD SR, Ministerstvu zdravotníctva SR, Úradu verejného zdravotníctva SR, Ministerstvu dopravy SR, Národnému inšpektorátu práce a Ministerstvu vnútra SR. Príklad dobrej praxe nebol podľa správy identifikovaný, misia však uznala sedem príkladov dobrého výkonu.
Misia IRRS je misiou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) s úlohou partnerského hodnotenia vychádzajúceho z bezpečnostných štandardov MAAE. SR vykonala samohodnotenie podľa metodiky IRRS v rokoch 2021 až 2022 a následné posúdenie misiou MAAE v dňoch 5. až 16. septembra 2022.
Vládny materiál je súhrnným dokumentom informujúcim o výsledkoch a priebehoch konania misie IRRS
Hlavným účelom samohodnotenia a následne misie MAAE bolo posúdiť dozorný rámec SR pre jadrovú bezpečnosť a radiačnú ochranu v porovnaní s bezpečnostnými štandardmi MAAE ako medzinárodne uznávanými porovnávacími ukazovateľmi pre jadrovú a radiačnú bezpečnosť.
Vládny materiál je súhrnným dokumentom informujúcim o výsledkoch a priebehoch konania misie IRRS v SR v roku 2022 a podkladom pre ďalší postup pri adresovaní nálezov identifikovaných danou misiou pre SR, vrátane určenia gestora respektíve gestorov zodpovedných za riešenie jednotlivých nálezov a termínu ich plnenia. Jeho cieľom je zabezpečiť komplexné a jednotné plnenie a odpočet prijatých opatrení, prijatých v reakcii na nálezy identifikované misiou IRRS pre SR.
Taraba má so SAŽP pripraviť novú výzvu na obnovu domov do konca júna
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) má v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP) pripraviť a vyhlásiť výzvu na čiastkovú obnovu rodinných domov - Obnov Dom Mini do 30. júna. Pilotná výzva podporí z prostriedkov REPowerEU Plánu obnovy a odolnosti SR čiastočnú obnovu najmenej 3060 rodinných domov. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.
"Na čiastkovú obnovu bude poskytnutý nenávratný finančný príspevok, ktorý môže byť čiastočne vyplatený aj pred obnovou, pričom podporené budú opatrenia ako zateplenie častí stavebných konštrukcií, výmena okien a dverí, výmena zdroja tepla či inštalácia obnoviteľných zdrojov energie a iné," priblížilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Rezort určí konkrétne obce, kde si môžu obyvatelia žiadať o príspevok
Oprávnenými žiadateľmi budú podľa neho fyzické osoby, ktoré splnia podmienku ohrozenosti energetickou chudobou podľa vopred určených ekonomických indikátorov. Tie budú stanovené v spolupráci s relevantnými orgánmi. Zvýši sa tak podľa envirorezortu dostupnosť obnovy aj pre domácnosti, ktorým finančná a sociálna situácia neumožňuje zapojiť sa do štandardných výziev Obnov dom. Rezort zároveň určí konkrétne obce a mestá, ktorých obyvatelia budú môcť o nenávratný finančný príspevok žiadať.
"Materiál sa predkladá v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie v ktorom rozhodol, že SR sa dopustila porušenia smernice o kvalite okolitého ovzdušia, tým, že dlhodobo prekračovala limitnú hodnotu pre mikročastice PM10, vyjadrenú ako denný priemer, a neprijala dostatočné opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia pre zónu Banskobystrický kraj (Jelšava), zónu Košický kraj a aglomeráciu Košice (Veľká Ida)," vysvetlilo MŽP.
Schválila zámer vybudovať v Prešove modernú vojenskú nemocnicu
Prešovská nemocnica by mala k 1. júlu 2024 prejsť do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany (MO) SR. Vyplýva to zo zámeru na zaradenie štátnej príspevkovej organizácie Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana Prešov do systému vojenského zdravotníctva, ktorý v stredu schválila vláda. Zmena súvisí s projektom vybudovania nového moderného komplexu vojenskej nemocnice.
"V hierarchii vojenského zdravotníctva bude FNsP Prešov nemocnicou s najvyšším typom vojenského zdravotníckeho zariadenia na úrovni ROLE 4 v zmysle štandardov NATO predurčených na poskytovanie ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti, tak aj širokého spektra komplexnej liečby," uviedol rezort obrany v návrhu.
Cieľom zmeny je rozšírenie kapacít a rekonštrukcia súčasných objektov. Nový komplex by mal priniesť posilnenie a rozšírenie vojenského zdravotníctva a tiež zásadné zlepšenie zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku. "Ambíciou sú aj umiestnenia nemocnice na popredných priečkach v hodnoteniach a prieskumoch spokojnosti pacientov," dodalo ministerstvo obrany.
Nemocnica by mala rozvíjať aj špecializované vzdelávanie zamerané na vojenské zdravotníctvo
Nová vojenská nemocnica by tiež mala rozvíjať špecializované vzdelávanie zamerané na vojenské zdravotníctvo. "Zámerom MO v ďalšom období je aj zriadenie strednej odbornej vojenskej školy v areáli fakultnej nemocnice, minimálne s jedným študijným odborom pre potreby vojenského zdravotníctva. Využitím už existujúcej spolupráce prešovskej nemocnice so strednými zdravotníckymi školami sídliacimi v meste, ako aj Fakultou zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity a Lekárskou fakultou UPJŠ Košice, ako aj s prípadným postupným nadviazaním spolupráce s ďalšími lekárskymi a zdravotníckymi fakultami dôjde k vybudovaniu kvalitného systému vzdelávania a výchovy kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov pre potreby Ozbrojených síl Slovenskej republiky," dodal rezort.
Prešovská fakultná nemocnica je treťou najväčšou štátnou nemocnicou na Slovensku s kapacitou 1 233 lôžok a v rámci Prešovského kraja je dominantným poskytovateľom najmä ústavnej zdravotnej starostlivosti. S počtom viac ako 200 zamestnancov patrí k najväčším zamestnávateľom v Prešovskom kraji. Nemocnica aktuálne čelí vážnym problémom so zadlženosťou voči dodávateľom, zdravotným poisťovniam i Sociálnej poisťovni. Záväzky po lehote splatnosti k 31. 1. 2024 predstavujú viac ako 80 miliónov eur, z toho exekučné konania sú v objeme viac ako 30,5 milióna eur.
Vláda odsúhlasila rekonštrukciu veliteľskej budovy v Banskej Bystrici
Ministerstvo obrany (MO) SR obnoví veliteľskú budovu v Banskej Bystrici, ktorá je zapísaná ako národná kultúrna pamiatka. Predpokladané náklady na rekonštrukciu predstavujú 12,8 milióna eur. Objekt má naďalej slúžiť zamestnancom rezortu a vojakom. Začatie verejného obstarávania stavby v stredu odsúhlasila vláda.
"Cieľom investičnej akcie je zlepšiť stavebno-technický stav veliteľskej budovy, ktorá bude aj naďalej slúžiť pre potreby zamestnancov MO SR a príslušníkov Ozbrojených síl SR. Rekonštrukciou budovy sa vytvoria vhodné administratívne a skladové podmienky pre príslušníkov Ozbrojených síl SR," načrtol rezort.
V rámci revitalizácie budovy sa má opraviť fasáda, zrekonštruovať strecha. Časť okien sa má vymeniť alebo repasovať. Vybudovať chcú aj bezbariérový vstup do budovy. Rekonštrukciou má prejsť aj kotolňa, rozvody, technické a sociálne zariadenia. Vzniknúť by mali aj priestory pre sklad zbraní a chránené priestory. Súčasťou projektovej dokumentácie je aj návrh nového náhradného zdroja elektrickej energie. Spresnenie predpokladaných nákladov na stavebné práce, ako aj termíny realizácie stavby budú závisieť od procesu verejného obstarávania. Proces by sa mal začať do konca roka.
Pre výskyt medveďa by sa mohla vyhlasovať mimoriadna situácia
Pre výskyt medveďa hnedého by sa mohla vyhlasovať mimoriadna situácia ako pri zemetrasení či teroristickom útoku. Po jej vyhlásení by malo byť zakázané vytvárať vnadiská, ktoré by mohli prilákať veľké šelmy. Zároveň by samospráva mala byť povinná odstrániť už existujúce vnadiská na území s vyhlásenou mimoriadnou situáciou. Vyplýva to z návrhov noviel zákona o ochrane prírody a zákona o civilnej ochrane, ktoré v stredu schválila vláda. Zároveň odporučila parlamentu, aby návrh schválil v skrátenom legislatívnom konaní.
"Cieľom tejto povinnosti je, aby v prípade, ak sú v príčinnej súvislosti výskyt veľkej šelmy a vnadiská, likvidácia týchto vnadísk prispela k návratu veľkej šelmy do jej prirodzeného miesta výskytu," vysvetlil envirorezort v materiáli. Ak vnadiská nebudú príčinou výskytu medveďa, návrh umožňuje povoliť výnimky na elimináciu problémových jedincov, ktoré svojím výskytom a správaním predstavujú potencionálne ohrozenie života, zdravia a škody na majetku.
"Vzhľadom na to, že pri výskyte a riešení situácie veľkých šeliem je potrebné postupovať aj v súčinnosti s inými subjektmi, navrhuje sa právna úprava, na základe ktorej bude Ministerstvo životného prostredia SR oprávnené povoliť výnimku pre tieto subjekty, a to v prípade, ak je vyhlásená mimoriadna situácia," poznamenal. Rezort doplnil, že na odstrel medveďa by sa správny poriadok nemal uplatňovať na proces povolenia výnimiek. Cieľom je, aby sa v čo najkratšom čase vydali výnimky na odstrel problémového jedinca.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) priblížil, že vyhlásenie mimoriadnej situácie sa bude týkať všetkých veľkých šeliem. Mimoriadnu situáciu bude môcť vyhlásiť len okresný úrad na základe presne určených dôvodov. Zmena zákona je podľa Tarabu v súlade s Európskou úniou. Tvrdí, že je s Úniou všetko odkomunikované a žiadny problém tam nie je. "Verím, že to bude schválené veľmi hladko," podotkol s tým, že "každý príčetný opozičník toto podporí". Ústavný zákon o odstrele medveďov budú podľa Tarabu riešiť potom, čo by tento normálny zákon pripravený s KDH bol zablokovaný napríklad na ústavnom súde.
Cenu A. Dubčeka si pri príležitosti vstupu do EÚ prevezmú traja laureáti
Štátnu cenu Alexandra Dubčeka získajú pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie Zuzana Máčeková, Marta Žiaková a Spevácky zbor slovenských učiteľov. O udelení cien v stredu rozhodla vláda. Laureátom cenu odovzdá predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).
S udelením štátnej ceny je spojená finančná odmena vo výške 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa predloží podnet, zaokrúhlený nahor na celé euro.
Vlani bolo sedem zemetrasení, z toho šesť s epicentrom na Slovensku
Vlani bolo na Slovensku sedem zemetrasení, z toho šesť s epicentrom na území SR. Najviac hlásených makroseizmických pozorovaní, viac ako 2 600 pozorovaní z 524 obcí, bolo pre zemetrasenie s epicentrom na východnom Slovensku pri obci Ďapalovce s magnitúdou 4,9. Vyplýva to z informácie o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia, ktorú vláda vzala na vedomie.
Zemetrasenia boli vlani na Záhorí, pri Michalovciach, Banskej Bystrici a tri na východnom Slovensku v oblasti vodnej nádrže Veľká Domaša pri obci Ďapalovce. Jedno zemetrasenie bolo s epicentrom v Rakúsku, priblížilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v materiáli.
Poukazuje tiež na to, že v poslednom desaťročí, v dôsledku klimatickej zmeny, došlo postupne v rôznych obdobiach a vo viacerých častiach Slovenska k aktivizácii vyše 700 zosuvov. Mnohé priamo ohrozili životy a majetok obyvateľov a vyžiadali si vyhlásenie mimoriadnej situácie. V roku 2023 sa preto na 21 lokalitách vykonávalo monitorovanie troch základných typov svahových pohybov - zosúvanie (12 lokalít), plazenie (štyri lokality) a náznaky aktivizácie rútivých pohybov (štyri lokality).
Zaznamenaný bol aj mimoriadny vzostup hladín podzemnej vody
"Na základe sledovania pohybovej aktivity na monitorovaných lokalitách bolo možné v roku 2023 za najaktívnejší považovať zosuv v obci Ďačov. Namerané hodnoty vo vrte poukazujú na aktívny svahový pohyb," priblížil envirorezort.
Minulý rok tiež na viacerých zosuvných lokalitách zaznamenali mimoriadny vzostup hladín podzemnej vody a výdatnosti odvodňovacích zariadení. Ide o reakciu na zrážkové úhrny zo začiatku a konca roka, skonštatovalo MŽP. Dlhodobo znečistené sú podľa neho toky Nitra, Štiavnica, Hron, Hornád a Hnilec.
"Pri monitorovaní stability horninových masívov pod historickými objektmi sa výraznejšie pohyby preukázali na Spišskom hrade v prípade Perúnovej skaly a v západnej časti druhého nádvoria," uviedol rezort. Doplnil, že z vykonávaných meraní na hrade Strečno sa sanácia, ktorú uskutočnili od roka 2016 do roka 2018, zatiaľ javí ako úspešná.
"Na základe výsledkov monitorovania je možné sledovať vzniknuté ohrozenie a následne prijať opatrenia, ktoré umožňujú s dostatočným predstihom predchádzať mimoriadnym udalostiam, a tak chrániť životy a zdravie ľudí a predchádzať škodám na majetku. Je preto nevyhnutné naďalej pokračovať v monitorovaní geologických hazardov, predovšetkým havarijných zosuvov, znečistených povrchových vôd a znečisteného horninového prostredia," skonštatoval envirorezort.
Krátenie eurofondov podľa P. Kmeca zatiaľ Slovensku nehrozí
Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Európska komisia (EK) mala Slovensku pozastaviť čerpanie eurofondov alebo financií z plánu obnovy. Spôsob zabezpečenia finančných záujmov EÚ po zrušení špeciálnej prokuratúry či zavedenie finančných limitov do štátneho rozpočtu sú odborné otázky, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, uviedol v stredu po rokovaní vlády vicepremiér pre plán obnovy a eurofondy Peter Kmec (Hlas-SD).
"Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sme mali prísť o nejaké peniaze. Momentálne intenzívne komunikujeme o tých otvorených otázkach, na ktoré sa Komisia pýta, takže zatiaľ Komisia nejakým spôsobom nenaznačuje, že by o nejaké peniaze Slovensko malo prísť," uviedol Kmec.
Vicepremiér dodal, že zrušenie špeciálnej prokuratúry nebolo napadnuté ani Ústavným súdom SR a nenapáda ho ani Európska komisia. S Komisiou vláda v súčasnosti diskutuje o organizácii Generálnej prokuratúry SR, ktorá má zabezpečiť ochranu finančných záujmov EÚ. "Ide o odborné záležitosti a ja si myslím, že je zbytočné, ak budeme vnášať do toho politiku a ohrozovať tieto finančné zdroje, ktoré by mali ísť do regiónov a k občanom," uviedol Kmec. Podobná je podľa neho aj diskusia o výdavkových limitoch.
Ako zubní asistenti či sanitári by mohli pracovať aj študenti
Odbornú pracovnú činnosť v zdravotníckych povolaniach praktická sestra - asistent, zubný asistent a sanitár by mohli od leta vykonávať aj študenti daných odborov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorý v stredu schválila vláda. Zároveň navrhla Národnej rade (NR) SR prerokovať novelu v skrátenom legislatívnom konaní.
"V nadväznosti na potrebu riešenia akútneho nedostatku pracovníkov v zdravotníctve je prospektívne umožniť výkon odborných pracovných činnosti v zdravotníckych povolaniach praktická sestra - asistent, zubný asistent a sanitár, študentom a žiakom vybraných študijných odborov už po ukončení akademického roka a školského roka 2023/2024, teda už počas letných prázdnin v roku 2024, prostredníctvom pracovnoprávneho alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu," vysvetlilo Ministerstvo zdravotníctva SR.
Opatrenie podľa rezortu posilní zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v období čerpania letných dovoleniek zdravotníckymi pracovníkmi. Zároveň podporí motiváciu študentov, zlepší ich adaptáciu v zdravotníckych zariadeniach, ako aj formovanie vzájomných vzťahov v multidisciplinárnych tímoch. "Zamestnávatelia získajú príležitosť na potencionálne obsadzovanie pracovných miest novými zamestnancami a budovanie ich kariérneho rastu," doplnil rezort.
Novela má tiež zjednodušiť zaraďovanie zdravotníckych pracovníkov do špecializačného štúdia vrátane rezidentského štúdia. Umožní, aby bol zamestnávateľom rezidentov aj poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti. MZ SR má zároveň spolupracovať so samosprávami v oblasti uplatnenia absolventov rezidentského štúdia. Cieľom je zabezpečiť ich plynulejšie, efektívnejšie a adresnejšie dopĺňanie do ústavnej a ambulantnej praxe so zameraním sa na regióny Slovenska s nedostatkom zdravotníckych špecialistov. Úprava tiež absolventom rezidentského štúdia umožní v päťročnom období poskytovania zdravotnej starostlivosti získať nadväzujúcu špecializáciu alebo certifikovanú pracovnú činnosť, ktorej doba získavania bude započítaná do tohto obdobia.
Okrem iného sa upravujú aj podmienky na vydávanie a uverejňovanie minimálnych štandardov pre špecializačné a certifikačné študijné programy, ako aj minimálnych štandardov pre študijné programy sústavného vzdelávania z dôvodu možnosti flexibilnejších zmien vo vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom.
Rezort novelou reaguje na nesúlad ustanovení slovenského práva s jednou zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady. MZ upozornilo, že ak si SR nesplní povinnosti vyplývajúce z ustanovení smernice, Európska komisia by pokračovala v konaní, ktoré by mohlo finálne viesť až k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie obsahujúcom uloženie finančnej sankcie.
Podmienky prijatia vysokokvalifikovaných zamestnancov sa majú zjednodušiť
Niektoré podmienky prijatia vysokokvalifikovaných zamestnancov na územie SR sa majú zjednodušiť. Vyplýva to z novely zákona o pobyte cudzincov, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Rezort vnútra návrh predložil najmä v reakcii na prijatie smernice Európskej únie.
Zaviesť sa má napríklad uznanie odbornej kvalifikácie ako kritéria na vydanie modrej karty, čím sa podľa rezortu rozšíria možnosti získania modrej karty aj u zručných pracovníkov na základe ich vysokej kvalifikácie, respektíve odbornej praxe.
"Návrh zákona ďalej upravuje výšku platového prahu v rámci mesačného príjmu vysokokvalifikovaného zamestnanca (znižuje ju), ktorý je potrebné dosiahnuť na získanie modrej karty, upravuje niektoré dôvody na zamietnutie žiadosti o modrú kartu, na odňatie modrej karty alebo na jej neobnovenie," načrtol rezort vnútra.
Uľahčiť sa majú podmienky mobility vysokokvalifikovaných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov v rámci územia všetkých členských štátov. Upraviť sa majú aj podmienky na získanie dlhodobého pobytu na základe modrej karty. V návrhu sa zohľadňujú aj odporúčania schengenskej hodnotiacej komisie týkajúce sa oblasti návratov štátnych príslušníkov tretích krajín z územia SR.
Návrh rieši aj požiadavky aplikačnej praxe
"Okrem iného ustanovuje príslušnosť Ministerstva vnútra SR na uznávanie cestovných dokladov iných štátov sveta, ukladá povinnosť štátnym príslušníkom tretích krajín preukázať sa pri vycestovaní z územia SR platným cestovným dokladom rovnako ako pri vstupe na naše územie, navrhujú sa nové dôvody na neudelenie národného víza a zavádza sa možnosť podať žiadosť o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb," priblížil predkladateľ.
Zmeniť by sa mali napríklad aj postupy pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Navrhuje sa aj vypustenie povinnosti preukazovať finančné zabezpečenie pobytu pri podaní žiadosti o udelenie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie.
Policajný útvar by po novom už nemal vydávať potvrdenie o možnosti zotrvať na území SR, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. "Týmto sa Slovenská republika z hľadiska migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov, a tým aj administratívnu záťaž policajných útvarov," zdôvodnil rezort.
V súvislosti s riešením nelegálnej migrácie rezort takisto navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v súvislosti s predvedením cudzinca v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného, audiovizuálneho alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe. Cieľom je čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Má sa tak urýchliť preukázanie existencie prekážok administratívneho vyhostenia a možnosť zotrvať na území Slovenskej republiky, čím sa zároveň odstráni právna neistota týchto osôb.
Poplatok za vydanie dokladu o pobyte sa má zvýšiť zo šesť na desať eur. Zmena súvisí so zavedením automatického zasielania dokladu o pobyte priamo na adresu zadanú cudzincom. Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí by takisto po novom mali mať možnosť vyberať správne poplatky aj prostredníctvom platobnej karty.
Vzniknúť má elektronický register kandidátov vo voľbách
Údaje o kandidátoch vo voľbách sa majú zverejňovať v novom elektronickom registri. Jeho zavedenie má pomôcť odstrániť chybovosť na zoznamoch zaregistrovaných kandidátov aj na hlasovacích lístkoch. Zároveň má uľahčiť prístup k údajom o kandidátoch verejnosti. Vznikne tiež priestor na sociologické výskumy a vyhľadávanie v zoznamoch zaregistrovaných kandidátov. Vyplýva to z vládnej novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú v stredu schválila Národná rada (NR) SR.
Podľa predkladateľa sa prijatím novely zákona naplní spoločenská objednávka, aby bolo možné nájsť údaje o kandidátoch na jednom mieste. "Vo voľbách do orgánov územnej samosprávy doposiaľ neexistuje jedno miesto, kde sa verejnosť môže oboznámiť s kandidátmi vo voľbách, ale informácie je potrebné dohľadávať na webových sídlach samosprávnych krajov, na webových sídlach obcí, prípadne na úradných tabuliach obce," zdôvodnil rezort vnútra.
Register má slúžiť ako zdroj pre tlač a distribúciu zoznamu zaregistrovaných kandidátov a hlasovacích lístkov. Tým sa podľa MV eliminuje chybovosť spočívajúca v rozdielnosti údajov na zozname zaregistrovaných kandidátov a údajov na hlasovacom lístku. Údaje z registra sa majú poskytovať aj Štatistickému úradu SR na účely spracovania výsledkov volieb.
Register má obsahovať údaje o kandidátoch v parlamentných voľbách, vo voľbách do Európskeho parlamentu, vo voľbách prezidenta SR, vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a vo voľbách do orgánov samosprávy obcí. Legislatívna úprava má byť účinná od 1. júna. Prvýkrát sa má aplikovať vo voľbách vyhlásených po nadobudnutí účinnosti novely.
