BRATISLAVA – Ceny plynu na svetových burzách sa pohybujú na rekordne nízkej úrovni a na prvý pohľad môže situácia pôsobiť tak, že sme z najhoršieho vonku. Hodnoty tejto komodity by však v januári mohli zlomiť ďalšie rekordy a vyzerá to tak, že v zime si za teplo v našich domovoch opäť priplatíme. Budúcu vládu čaká v tejto oblasti neľahké rozhodovanie.
Vývoj cien zemného plynu je od začiatku ruskej vojny na Ukrajine ako na húsenkovej dráhe. Posledný vývoj však naznačuje, že z najhoršieho obdobia, kedy stála jedna megawatthodina plynu až 300€ sme definitívne a nenávratne vonku. Aktuálne sa ceny tejto dôležitej komodity na trhu pohybujú pod hranicou 50 €/MWh a analytici predpokladajú, že táto hodnota by sa mohla v letných mesiacoch znížiť až k úrovni 30-35 €/MWh. Prichádzajú však aj temné predpovede.
Ceny plynu by mohli v zime na prelome rokov 2023 a 2024 výrazne narásť. Ministerstvo hospodárstva uvádza, že za prvé tri mesiace tohto roka štát vynaložil až 6 miliónov € denne na výdavky spojené s kompenzáciami cien energií. „Na regulované ceny plynu pre domácnosti má najväčší vplyv (cca 62 %) vývoj ceny plynu ako komodity na svetových burzách, ktorej hodnota je určujúca na výpočet maximálnej ceny za dodávku plynu,“ uviedlo Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pre Nový Čas.
Ceny plynu na svetových burzách klesli: Domácnosti však stále čakajú ťažké časy
Priaznivý vývoj cien plynu na svetových burzách naznačuje, že spotrebiteľské ceny tejto komodity by mali klesnúť aj pre slovenské domácnosti, laické predpoklady sa však nepotvrdili. Cenu plynu stanovuje takzvaný referenčný rámec, ktorý sa vypočítava za obdobie od októbra 2022 do septembra 2023.
V praxi by to teda znamenalo stále vysoké ceny plynu pre domácnosti napriek rapídnemu poklesu jeho hodnoty na burzách. „Faktom je, že úrovne trhových cien plynu na svetových burzách v posledných mesiacoch poklesli, ale stále sú výrazne drahšie ako pred vojnou na Ukrajine,“ dodáva ÚRSO.
Slovákov čakajú škrty v rozpočte: Na luxusnejšie výdavky môžete radšej zabudnúť
Podľa analytika VÚB banky Michala Lehuta by mohla do vývoja cien plynu zasiahnuť aj nastávajúca vláda rovnako, ako to bývalá vláda urobila pre tento rok. Európska komisia však členské štáty vyzýva, aby takúto podporu do konca tohto roka ukončili.
„Očakávame, že ani nová vláda plne trhové ceny plynu do konečných cien pre domácnosti nepremietne (to by si vyžadovalo ich viac ako o 100 % nárast), a teda, že ich rast od januára dosiahne v priemere možno 30 - 40 %. Domácnosti tak budú trpieť vyššou infláciou dlhšie ako v iných krajinách, kde ceny tento rok a vlani rástli rekordne rýchlo, ale ďalej už nemusia. Rekordne nízka miera úspor nás vedie k presvedčeniu, že domácnosti tak naďalej budú musieť škrtať niektoré ‚luxusnejšie‘ výdavky,“ komentoval Lehuta.
Na situáciu podobne nahliada aj energetický analytik JPX Ján Pišta. „Ak by ceny plynu vzrástli, tak aj index, z ktorého sa počítajú, vzrastie. Problém s cenami plynu je, že situácia stále nie je taká stabilná, ako sa to chvíľku zdalo. Stále môže byť nedostatok plynu cez zimu, keď vypadnú dodávky LNG, prípadne sa niečo udeje, napríklad zníži sa dodávka ruského plynu, ktorý k nám ešte stále tečie v nejakom množstve,“ dodáva Pišta s tým, že situácia na trhu s plynom je ešte stále nestabilná.
