BRATISLAVA - Učitelia zaznamenali zhoršenie psychického zdravia a zaostávanie žiakov. Vyplýva to z prieskumu o dosahoch pandémie na školstvo z pohľadu učiteľov, ktorý realizovala agentúra Focus pre Komenského inštitút a Centrum vzdelávacích analýz.
"Dlhodobo spolupracujeme s učiteľmi a vnímame, že pandémia je pre nich, ale aj žiakov a ich rodičov obrovskou záťažou. Chceli sme preto získať komplexný prehľad, v čom pociťujú nedostatky, ale tiež to, v čom ich netradičná situácia posilnila," uviedla počas utorkovej tlačovej konferencie manažérka Komenského inštitútu Zuzana Labašová. Radoslav Plánička z Komenského inštitútu povedal, že rezort školstva nezbieral a ani nezverejnil žiadne dáta a nevyhodnotil ani pandemické opatrenia a ich dosah na vzdelávací systém, preto sa tak rozhodli urobiť oni.
Podľa výsledkov prieskumu sa do dištančnej výučby pravidelne zapájalo 81 percent detí a takmer vôbec sa nezapájalo desať percent. "Do výučby prostredníctvom internetu sa zapájalo približne 82,5 percenta detí a výlučne offline výučbu malo desať percent," poznamenal analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.
"Ukázalo sa, že ministerstvu školstva dávajú pedagógovia za celkovú podporu počas pandémie známku 3. K tej sa priklonilo takmer 40 percent opýtaných. Štvorku by dalo vyše 21 percent a dvojku 25 percent," uviedol Rehúš. Ako uviedli objednávatelia prieskumu, nie všetci učitelia využili všetky odporúčané nástroje a postupy na výučbu a hodnotenie detí. Z nástrojov, ktoré mali prispieť k skvalitneniu výučby počas pandémie, využívali učitelia najviac slovné hodnotenie (81 percent). Úplne známkovanie zrušila necelá tretina (29 percent), písomné skúšanie a testovanie úplne vypustila približne štvrtina (27 percent) učiteľov.
"Po návrate do škôl by podľa vyučujúcich potreboval nejakú formu dodatočnej podpory každý štvrtý žiak (25 percent)," povedal Rehúš. Najpreferovanejším spôsobom podpory bolo doučovanie, 78 percent dopytovaných deklarovalo ochotu doučovať žiakov. Z prieskumu vyplýva, že pandémia bola pre pedagógov obdobím výraznej nepohody. Najviac ich zaznamenalo zhoršenie v oblasti pracovnej pohody (46 percent), duševného zdravia (41 percent), oblasti fyzického zdravia (35 percent) a sociálno-ekonomickej situácie (32 percent). Väčšinu pedagógov pandémia vyčerpala (77,5 percenta), 21 percent po skúsenosti s výučbou počas pandémie už učenie nebaví, 18 percent zvažuje odchod z profesie.
Pandémia priniesla učiteľom aj pozitíva, podľa Pláničku takmer 60 percent z nich uviedlo, že sa im zlepšili digitálne zručnosti. Približne 40 percent učiteľov si zlepšilo prezentačné schopnosti. V prieskume sa učiteľov pýtali aj na to, ako vidia dosahy pandémie na žiakov. "Viac ako osem z desiatich učiteľov (84,5 percenta) uviedlo, že žiaci si počas dištančnej výučby osvojili menej učiva. Odhadli, že žiaci sú pozadu o dva mesiace oproti bežnej výučbe. Takmer štvrtina učiteľov uviedla, že žiaci sú pozadu o štyri a viac mesiacov," uzavrel Rehúš.
Zber údajov realizovala agentúra Focus v termíne od 14. do 27. mája na vzorke 515 učiteľov druhého stupňa základných škôl na celom Slovensku.
Čo na to minister školstva?
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS) poznamenal, že nie je pravda, že by ministerstvo školstva nezbieralo žiadne dáta v súvislosti s dosahom pandémie na vzdelávací systém. Uviedol to v reakcii na prieskum o dosahoch pandémie nového koronavírusu na školstvo z dielne Komenského inštitútu a Centra vzdelávacích analýz, kde jeho predstavitelia v utorok uviedli, že ministerstvo školstva nezverejnilo žiadne dáta a nevyhodnotilo pandemické opatrenia a ich dosah na vzdelávací systém.
"Máme dva zbery, jeden je cez štátnu inšpekciu a Inštitút vzdelávacej politiky, ktorý sa vyhodnocuje," uviedol minister počas svojho pracovného výjazdu do škôl v Trenčíne. Druhý zber bol podľa neho realizovaný v rámci testovania deviatakov, kde sa pridávali aj ďalšie otázky. Zapojilo sa do neho vyše 12.000 žiakov. "Ani sme nepredpokladali takýto enormný záujem jednotlivých škôl, aby overili vedomosti," uviedol minister. Ako dodal, odpovedali aj na otázky, ako sa realizovalo dištančné vzdelávanie.
Vyhodnocovanie zberu dát, ktoré bolo pôvodne plánované počas letných mesiacov, sa presunie podľa Gröhlinga na prelom augusta a septembra. "Dáta budú otvorené a aj nás zaujíma, ako prebiehalo dištančné vzdelávanie, aby sme ho vedeli vyhodnocovať do budúcna," dodal minister školstva.
