BRATISLAVA - Dym z rozsiahlych lesných požiarov v Spojených štátoch amerických (USA) zaznamenali v sobotu (12. 9.) po prvý raz nad Slovenskom. Lidar na stanici Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v Gánovciach ho zaevidoval po 18. hodine. Meteorológovia o tom informovali na sociálnej sieti.
Dym sa v sobotu pri meraní nachádzal vo výške od deväť do 11 km nad terénom, pričom nadmorská výška terénu je približne 700 metrov. "Počas nasledujúceho dňa v nedeľu 13. septembra bola vrstva dymu zreteľne pozorovaná približne od 3. až do 15. hodiny nášho času," priblížili meteorológovia.
SHMÚ poukázal tiež na to, že vrstva dymu bola s pribúdajúcim časom rozpoznaná postupne v čoraz nižších hladinách troposféry. Najnižšie to bolo vo výške približne tri kilometre nad terénom. "Pozoruhodná bola v tento deň aj vertikálna hrúbka vrstvy dymu, ktorá v niektorých momentoch dosahovala až dva kilometre," dodali.
Dym "cestoval" zo západnej časti USA na Slovensko približne osem dní. Prekonal vzdialenosť približne deväť tisíc kilometrov.
Tohtoročné leto nebolo na SR tak horúce ako tri predchádzajúce letá
Tohtoročné leto nebolo na Slovenku také horúce v porovnaní s troma predchádzajúcimi letami. Bolo poznačené aj častým výskytom búrok. Uviedol to klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško.
V histórii meteorologických meraní bolo toto leto za posledných 150 rokov desiate najteplejšie. "Leto v roku 2020 na Slovensku nemalo dlhé vlny horúčav, ale minimálna denná teplota vzduchu počas neho dosahovala relatívne vyššie hodnoty, a naopak, maximálna denná teplota vzduchu bola zdržanlivá," povedal Faško. Dodal, že najvyššia teplota, 36 stupňov Celzia, bola nameraná 28. júla v Senici.
Veľa búrok, ktoré sa vyskytli v lete, zanechalo škody. V niektorých prípadoch boli sprevádzané podľa Faška krúpami, silným nárazovým vetrom, alebo aj množstvom bleskov. Klimatológ skonštatoval, že výskyt silných búrok je vyjadrením toho, že v lete muselo byť dostatočne teplo, aby sa silné búrky mohli vytvárať. Vyskytovali sa aj búrkové lejaky, ktoré však mali lokálny charakter. "Existovali regióny, kde sa aj v lete kumuloval deficit zrážok, a boli rovnako na juhu Slovenska a aj na jeho severe," podotkol Faško.
V Hurbanove dosiahol úhrn zrážok v tohtoročnom lete 144 milimetrov. Počas troch letných mesiacov tam vznikol deficit zrážok 35 milimetrov. Faško na porovnanie uvádza, že v Oravskej Lesnej napršalo 297 milimetrov, ale dlhodobý priemer v tejto oblasti za obdobie 1981 až 2010 predstavuje 365 milimetrov. Deficit zrážok teda predstavoval 68 milimetrov.
"Samozrejme, niekde mali opačné problémy. Napríklad na Prednej Hore, na východe Muránskej planiny, búrkové lejaky opakovane decimovali známu kolóniu sysľov. Takže v množstve spadnutých zrážok boli výrazné regionálne rozdiely," pripomenul klimatológ. Úrodu poľnohospodárskych plodín niekde poškodili ničivé búrky. Jarné mrazy zase niekde zničili úrodu ovocia, podotýka Faško.
