BRATISLAVA - Už to bude rovných sedem rokov, čo si Slovensko pripomenie ničivé povodne z roku 2013. Mesiac jún sa vtedy skutočne nezačal ideálne a strednú Európu vtedy sužovali silné povodne. Najviac si to odniesla rieka Dunaj, ktorá v našom hlavnom meste narobila veľké škody a ničivá vlna bola porovnateľná s tou z roku 2002.
Leto v roku 2013 sa skutočne nezačalo ideálne. Od 31. mája do 10. júna totiž zasahovalo v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji 5 552 ľudí. Išlo o pracovníkov Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), príslušníkov Policajného zboru, záchranári, vojaci, dobrovoľníci a iní.
V Bratislave vyhlásil primátor mimoriadnu situáciu (archívny článok z roku 2013)
Všetci títo ľudia robili všetko preto, aby boli škody po povodniach čo najnižšie. Záchranné a zabezpečovacie práce stáli viac ako tri milióny eur, hlásené škody na verejnom a súkromnom majetku dosiahli v Bratislave 64-tisíc eur.
Meteorológovia vedia, akú výšku dosiahne Dunaj v Bratislave: Prekoná rok 2002! (archívny článok z roku 2013)
Dunajom pretiekla storočná voda
Slovensko vtedy čelilo rekordne vysokej hladine Dunaja. Povodňová vlna prišla z Nemecka a následne z Rakúska. Podľa odhadov išlo v Bratislave z hľadiska maximálneho prietoku o tretiu historicky najväčšiu povodeň, viac vody netieklo korytom rieky posledných 113 rokov. Hladina vody kulminovala v hlavnom meste na úrovni 1 034 cm.
Bez ochrany by sa potopil justičný palác aj nákupné centrum
Povodie Dunaja čelilo storočnej vode. Bez protipovodňovej ochrany by podľa vtedajšieho ministra životného prostredia Petra Žigu (Smer) pri takejto hladine Dunaja výška vody dosiahla teoreticky napríklad pri Justičnom paláci 1,25 metra, pri nákupnom centre na Vajnorskej ulici 2,5 metra a pri Ružinovskej poliklinike dokonca štyri metre.
Škody boli našťastie nižšie ako v roku 2002
Škody po júnovej povodni v Bratislave v roku 2013 boli o 98 percent nižšie ako v roku 2002. Hlásené škody na verejnom a súkromnom majetku, teda napríklad obcí, samosprávnych krajov, obvodných úradov alebo fyzických osôb po povodni na Dunaji v roku 2002 dosiahli viac ako päť miliónov eur. Protipovodňová ochrana minimalizovala podľa Žigu škody na verejnom a súkromnom majetku a uchránila zdravie a životy občanov.
"Priniesla kvalitnejšiu ochranu, vyššiu spoľahlivosť a umožnila vodohospodárom rýchlejšie a efektívnejšie zasiahnuť," doplnil. Projekt protipovodňovej ochrany Bratislavy stál 32,5 milióna eur, Slovensko z toho spolufinancovalo približne 4,8 milióna eur. Investícia sa podľa ministra Žigu splatila už v júni 2013.
