BRATISLAVA - Vyše 430.000 Slovákov si nemôže dovoliť auto, telefón či práčku. Majú problém čeliť nečakaným finančným výdavkom, alebo si nemôžu dovoliť udržiavať doma primerané teplo. Upozornila na to analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková na základe údajov Eurostatu.
Slováci skončili na nelichotivom ôsmom mieste spomedzi 27 krajín Európskej únie v rebríčku tzv. materiálnej deprivácie. Medziročne sa krajina prepadla až o dve miesta, pričom len za jeden rok pribudlo v tejto skupine ďalších 50.000 ľudí. "Ľudia, ktorí trpia materiálnou depriváciou, si napríklad nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu, alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek," priblížila Buchláková.
Táto situácia sa vlani podľa jej slov medziročne zhoršila. "Očakávame, že vzhľadom na súčasnú situáciu spojenú s pandémiou nového koronavírusu, sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť zvyšovať," doplnila Buchláková. Podľa najnovších údajov Eurostatu v roku 2019 až 5,6 % Európanov, teda približne 24 miliónov ľudí, trpelo materiálnou depriváciou. V medziročnom porovnaní sa v Únii znížil počet ľudí v tejto kategórii približne o 7 miliónov.
"Zaznamenávame teda klesajúci trend takto ohrozených ľudí v rámci Únie. Tzv. materiálna deprivácia dosiahla svoj vrchol v roku 2012, keď bolo takto ohrozených až 10 % Európanov. V krajinách ako Taliansko či Španielsko, ktoré sú aktuálne najviac ohrozené pandémiou, však očakávame zvýšenie materiálnej deprivácie obyvateľstva," priblížila Buchláková.
Najohrozenejšou skupinou sú nezamestnaní
Zároveň priblížila, že napríklad Taliansko sa radí na siedmu nelichotivú priečku s 8,5 % obyvateľstva, ktorí majú problém vykryť svoje finančné výdavky. "Španieli sú na tom lepšie, skončili dokonca lepšie ako priemer Únie, a to niekde na úrovni piatich percent," doplnila Buchláková. V rámci krajín EÚ majú najvyšší podiel ľudí trpiacich materiálnym nedostatkom Bulhari (19,9 %), Gréci (15,9 %) či Rumuni (12,6 %). Na opačnom konci rebríčka sú Luxemburčania (1,3 %), Švédi (1,6 %) i Holanďania (2,4 %).
Na Slovensku sú najohrozenejšou skupinou nezamestnaní (58,3 %). Iba 9 % zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti (18,9 %), nakoľko majú vyššie mesačné výdavky.
Na Slovensku je v súčasnosti 16,3 % rodín pod hranicou chudoby, čo predstavuje 872.000 ľudí. V prípade SR sa určuje od hranice 373 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s dvomi dospelými a dvomi deťmi do 14 rokov je to 780 eur mesačne. Hranica chudoby je odvodená od mediánového príjmu v krajine.
