Ústav pamäti národa
BRATISLAVA - Ústav pamäti národa (ÚPN) po prvý raz navrhol stíhanie za komunistické zločiny. Generálna prokuratúra dnes dostala podnet, aby prešetrila štyri trestné činy, z ktorých sú podozriví bývalí príslušníci komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
Novinárom to dnes povedali predstavitelia ÚPN. Ústav pripravuje aj ďalšie podania.
"Sú to zločiny, ktoré vtedajší režim nepotrestal práve preto, že boli spáchané v záujme jeho upevňovania," povedal šéf správnej rady ÚPN Ivan Petranský. "V podaniach sú identifikovaní príslušníci ŠtB," dodal riaditeľ sekcie dokumentácie Ľubomír Morbacher. Nevedel pritom potvrdiť, či všetci z nich ešte žijú. Mená ľudí, proti ktorým smerujú podozrenia, ústav neuviedol.
V prvom prípade z roku 1962 ide podľa ústavu o vykonštruovanú obžalobu a usvedčenie Valérie Matulayovej z trestného činu podvracania republiky. "Vtedajšie nezákonné vyšetrovacie metódy sa približovali metódam z 50. rokov. Išlo o fyzické, psychické násilie a mučenie," tvrdil Morbacher. Ďalší prípad z roku 1979 súvisí podľa ústavu s represívnou činnosťou ŠtB voči cirkvi. Ide o zranenie Milana Gona s následkom smrti počas jeho väzby, v rámci ktorej bol pridelený na stavebné práce. "Už predtým bol Milan Gono záujmovou osobou ŠtB," poznamenal šéf sekcie dokumentácie.
Prokuratúra dostala podnet aj za brutálnu vraždu katolíckeho kňaza Štefana Poláka na fare v Borovciach v roku 1987. "V dôsledku toho, že odmietal spoluprácu s ŠtB, mohli mať príslušníci ŠtB podiel na represii," povedal Morbacher. Ústav navrhol preskúmať aj usmrtenie Floriána Gaála, ktorého vyhodili z okna úradovne ŠtB v Bratislave v roku 1952 počas výsluchu.
Generálna prokuratúra ČTK potvrdila, že podnety od ÚPN postúpi na jeden zo svojich odborov. "Príslušný prokurátor sa bude vecou zaoberať, nedá sa vopred povedať, ako vo veci rozhodne, alebo ako s ňou naloží," povedala ČTK hovorkyňa generálneho prokurátora Svetlana Husárová. Nespresnila tiež, aké tresty by hrozili páchateľom, ak by sa im podarilo preukázať vinu.
"My sme predložili také materiály, ktoré hovoria o tom, že ľudia, ktorí hoci konali na príkaz svojich nadriadených, tak porušovali aj vtedy platné zákony," tvrdil Petranský. Ústav mohol podľa Morbachera podania vypracovať na základe analýzy dokumentov bývalých štátnych represívnych orgánov. ÚPN pritom kritizoval ministerstvo vnútra za to, že doteraz neodovzdalo ústavu viac ako 500 personálnych zväzkov príslušníkov ŠtB. "Preto dodnes nepoznáme osobné údaje mnohých príslušníkov ŠtB potrebné pre vypracovávanie takýchto podnetov," poznamenal Morbacher.
Zástupcovia ÚPN, ktorý sa zaoberá skúmaním obdobia neslobody v rokoch 1939 až 1989, potvrdili, že pripravujú aj ďalšie podania. Týkať by sa mali napríklad usmrtení na hraniciach so Západom, ktoré boli podľa ústavu zločinmi proti ľudskosti. Ústav vznikol v roku 2003.
V prvom prípade z roku 1962 ide podľa ústavu o vykonštruovanú obžalobu a usvedčenie Valérie Matulayovej z trestného činu podvracania republiky. "Vtedajšie nezákonné vyšetrovacie metódy sa približovali metódam z 50. rokov. Išlo o fyzické, psychické násilie a mučenie," tvrdil Morbacher. Ďalší prípad z roku 1979 súvisí podľa ústavu s represívnou činnosťou ŠtB voči cirkvi. Ide o zranenie Milana Gona s následkom smrti počas jeho väzby, v rámci ktorej bol pridelený na stavebné práce. "Už predtým bol Milan Gono záujmovou osobou ŠtB," poznamenal šéf sekcie dokumentácie.
Prokuratúra dostala podnet aj za brutálnu vraždu katolíckeho kňaza Štefana Poláka na fare v Borovciach v roku 1987. "V dôsledku toho, že odmietal spoluprácu s ŠtB, mohli mať príslušníci ŠtB podiel na represii," povedal Morbacher. Ústav navrhol preskúmať aj usmrtenie Floriána Gaála, ktorého vyhodili z okna úradovne ŠtB v Bratislave v roku 1952 počas výsluchu.
Generálna prokuratúra ČTK potvrdila, že podnety od ÚPN postúpi na jeden zo svojich odborov. "Príslušný prokurátor sa bude vecou zaoberať, nedá sa vopred povedať, ako vo veci rozhodne, alebo ako s ňou naloží," povedala ČTK hovorkyňa generálneho prokurátora Svetlana Husárová. Nespresnila tiež, aké tresty by hrozili páchateľom, ak by sa im podarilo preukázať vinu.
"My sme predložili také materiály, ktoré hovoria o tom, že ľudia, ktorí hoci konali na príkaz svojich nadriadených, tak porušovali aj vtedy platné zákony," tvrdil Petranský. Ústav mohol podľa Morbachera podania vypracovať na základe analýzy dokumentov bývalých štátnych represívnych orgánov. ÚPN pritom kritizoval ministerstvo vnútra za to, že doteraz neodovzdalo ústavu viac ako 500 personálnych zväzkov príslušníkov ŠtB. "Preto dodnes nepoznáme osobné údaje mnohých príslušníkov ŠtB potrebné pre vypracovávanie takýchto podnetov," poznamenal Morbacher.
Zástupcovia ÚPN, ktorý sa zaoberá skúmaním obdobia neslobody v rokoch 1939 až 1989, potvrdili, že pripravujú aj ďalšie podania. Týkať by sa mali napríklad usmrtení na hraniciach so Západom, ktoré boli podľa ústavu zločinmi proti ľudskosti. Ústav vznikol v roku 2003.
