BRATISLAVA - Deti na Slovensku konzumujú málo ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov a rýb, vysoké percento detí raňajkuje nepravidelne.
Aj tieto zistenia vyplynuli z výskumnej štúdie zameranej na stravovacie návyky detí vo veku od 6 do 15 rokov z desiatich vybraných okresov Slovenska, ktorú realizoval tím riešiteľov z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou a Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva. Nesprávna výživa v detstve alebo mladosti je často príčinou kardiovaskulárnych chorôb, obezity, diabetu, osteoporózy a iných ochorení. Osvojenie správnych stravovacích návykov v detskom veku považujú lekári za jednu z najúčinnejších foriem prevencie nutrične podmienených chorôb.
"Nárast obezity dosahuje za posledné dve dekády epidemické rozmery v mnohých krajinách sveta. Tento trend sa uplatňuje už aj u detí a je predzvesťou závažných zdravotných komplikácií v dospelosti. Až v 96 percentách prípadov je obezita u detí zapríčinená nesprávnymi stravovacími návykmi, nedostatkom pohybu v kombinácii s (epi)genetickými faktormi," uviedol dnes na tlačovej besede prednosta 2. detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave László Kovács. Podľa jeho slov z obéznych detí vyrastú až v 80 percentách prípadov obézni dospelí ľudia.
Najzávažnejším zistením štúdie je nedostatočný príjem ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov, čo sa týka najmä detí starších vekových skupín. Každý deň prijímajú ovocie dve tretiny vyšetrených detí, zeleninu konzumuje denne iba 25 percent detí. Dôležitý je príjem mlieka a mliečnych výrobkov, v ktorých sa nachádza vápnik. Denne konzumujú mlieko dve tretiny účastníkov a účastníčok prieskumu a mliečne výrobky konzumuje každý deň iba polovica detí.
Nedostatkovou zložkou potravy je vláknina, ktorá je aj súčasťou pekárenských výrobkov. Celozrnné výrobky denne prijíma iba 15 percent skúmaných detí. Odporúčanú konzumáciu strukovín dva a viackrát do týždňa uviedlo iba 23 percent detí. Nízka je konzumácia rýb, minimálne raz do týždňa ich prijíma iba 13,9 percent zúčastnených štúdie. Pozitívnym zistením je aj skutočnosť, že deti z rôznych druhov mäsa preferujú najmä hydinu, ktorá obsahuje menej tukov. Deti vo vysokej miere konzumujú sladkosti, viac ako polovica skúmaných si ich dopraje každý deň.
Až 33 percent detí konzumuje denne chipsy a iné slané pochutiny. Závažným zistením je aj nepravidelná strava. Až 40 percent rodičov uviedlo, že ich deti raňajkujú nepravidelne a 30 percent priznalo, že ich deti nekonzumujú úplné obedy. Výsledky pilotnej štúdie, na ktorej odborníčky a odborníci skúmali tisíc dotazníkov, prezentovala Katarína Babinská z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Získané údaje poukazujú na aktuálne problémy vo výžive detí a naznačujú oblasti, na ktoré by sa mali zamerať výživové odporúčania a intervenčné kroky. V jedálnom lístku dieťaťa by sa malo päťkrát denne objaviť ovocie alebo zelenina. Každodennú súčasť stravy majú tvoriť mliečne výrobky s dôrazom na probiotické produkty. Žiaduce je zvýšiť príjem rýb, obmedzovať obsah nutrične málo hodnotných potravín - sladkostí, slaných pochutín a pokrmov z fast-foodu, ako aj dodržiavať pravidelný stravovací režim. Správna výživa u detí ovplyvňuje ich zdravotný stav v dospelosti, preto je zdravie ukryté v jedle, uviedla na záver tlačovej besedy primárka 2. detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave Anna Hlavatá.
Do výskumu boli zaradené deti z desiatich regiónov Slovenska (Banská Bystrica, Bardejov, Čadca, Komárno, Levice, Nové Zámky, Nitra, Prešov, Stará Ľubovňa, Žiar nad Hronom), z mestských i vidieckych oblastí. Údaje o stravovacích návykoch a životospráve detí sa získavali dotazníkovou metódou, pričom informácie poskytovali rodičia. Počas jarných mesiacov sa do výskumu zapojilo 4614 žiakov základných škôl vo veku 6 - 16 rokov. V úvodnej pilotnej štúdii bolo vyhodnotených 1000 dotazníkov.
"Nárast obezity dosahuje za posledné dve dekády epidemické rozmery v mnohých krajinách sveta. Tento trend sa uplatňuje už aj u detí a je predzvesťou závažných zdravotných komplikácií v dospelosti. Až v 96 percentách prípadov je obezita u detí zapríčinená nesprávnymi stravovacími návykmi, nedostatkom pohybu v kombinácii s (epi)genetickými faktormi," uviedol dnes na tlačovej besede prednosta 2. detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave László Kovács. Podľa jeho slov z obéznych detí vyrastú až v 80 percentách prípadov obézni dospelí ľudia.
Najzávažnejším zistením štúdie je nedostatočný príjem ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov, čo sa týka najmä detí starších vekových skupín. Každý deň prijímajú ovocie dve tretiny vyšetrených detí, zeleninu konzumuje denne iba 25 percent detí. Dôležitý je príjem mlieka a mliečnych výrobkov, v ktorých sa nachádza vápnik. Denne konzumujú mlieko dve tretiny účastníkov a účastníčok prieskumu a mliečne výrobky konzumuje každý deň iba polovica detí.
Nedostatkovou zložkou potravy je vláknina, ktorá je aj súčasťou pekárenských výrobkov. Celozrnné výrobky denne prijíma iba 15 percent skúmaných detí. Odporúčanú konzumáciu strukovín dva a viackrát do týždňa uviedlo iba 23 percent detí. Nízka je konzumácia rýb, minimálne raz do týždňa ich prijíma iba 13,9 percent zúčastnených štúdie. Pozitívnym zistením je aj skutočnosť, že deti z rôznych druhov mäsa preferujú najmä hydinu, ktorá obsahuje menej tukov. Deti vo vysokej miere konzumujú sladkosti, viac ako polovica skúmaných si ich dopraje každý deň.
Až 33 percent detí konzumuje denne chipsy a iné slané pochutiny. Závažným zistením je aj nepravidelná strava. Až 40 percent rodičov uviedlo, že ich deti raňajkujú nepravidelne a 30 percent priznalo, že ich deti nekonzumujú úplné obedy. Výsledky pilotnej štúdie, na ktorej odborníčky a odborníci skúmali tisíc dotazníkov, prezentovala Katarína Babinská z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Získané údaje poukazujú na aktuálne problémy vo výžive detí a naznačujú oblasti, na ktoré by sa mali zamerať výživové odporúčania a intervenčné kroky. V jedálnom lístku dieťaťa by sa malo päťkrát denne objaviť ovocie alebo zelenina. Každodennú súčasť stravy majú tvoriť mliečne výrobky s dôrazom na probiotické produkty. Žiaduce je zvýšiť príjem rýb, obmedzovať obsah nutrične málo hodnotných potravín - sladkostí, slaných pochutín a pokrmov z fast-foodu, ako aj dodržiavať pravidelný stravovací režim. Správna výživa u detí ovplyvňuje ich zdravotný stav v dospelosti, preto je zdravie ukryté v jedle, uviedla na záver tlačovej besedy primárka 2. detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave Anna Hlavatá.
Do výskumu boli zaradené deti z desiatich regiónov Slovenska (Banská Bystrica, Bardejov, Čadca, Komárno, Levice, Nové Zámky, Nitra, Prešov, Stará Ľubovňa, Žiar nad Hronom), z mestských i vidieckych oblastí. Údaje o stravovacích návykoch a životospráve detí sa získavali dotazníkovou metódou, pričom informácie poskytovali rodičia. Počas jarných mesiacov sa do výskumu zapojilo 4614 žiakov základných škôl vo veku 6 - 16 rokov. V úvodnej pilotnej štúdii bolo vyhodnotených 1000 dotazníkov.
