LANCASTER - Montrealský protokol z roku 1987 je považovaný za jeden z najdôležitejších environmentálnych dokumentov. Naznačuje to aj štúdia medzinárodného tímu vedcov, ktorí na Univerzite v Lancasteri analyzovali scenár, ako by sa najpravdepodobnejšie vyvíjal život na našej planéte, ak by nedošlo k prijatiu tohto globálneho dohovoru. Svoje zistenia publikovali v časopise Nature a sú hrozivé.
Vážne narušenie ozónovej vrstvy, na ktoré upozorňovali ekológovia v 80. rokoch minulého storočia, prinútilo vlády 196 štátov sveta prijať v roku 1987 Montrealský protokol. Jeho hlavným cieľom bolo vylúčiť spotrebu chemických látok, ktoré poškodzovali ozón. Nebyť tejto medzinárodnej dohody, Zem by čelila ničivej budúcnosti. Prijatie protokolu je zároveň dôkazom, že riešenie environmentálnych problémov si vyžaduje globálny prístup, na čo apelujú aj iniciátori novembrovej Konferencie o zmene klímy COP26.
Celosvetový kolaps ozónovej vrstvy
Vedci skúmali, ako by sa vyvíjala situácia, keby nedošlo k prijatiu Montrealského protokolu. Na základe modelovania zistili, že pokračujúci rast používania freónov by spôsobil celosvetový kolaps ozónovej vrstvy do roku 2040. Veľa ľudí aj naďalej zostáva skeptických vo veci názoru, že o nevyhnutné opatrenia, ktoré dokážu odvrátiť ničivé klimatické zmeny, sa musia zaujímať najmä politici a vládni predstavitelia. Montrealský protokol je však dôkazom, že výsledky v tejto oblasti môže priniesť práve prijatie zmysluplných globálnych krokov.
NASA varuje: V rokoch 2005 až 2019 došlo k alarmujúcej udalosti, toto je výsledok
Po tom, ako bola v roku 1985 po prvý raz objavená diera v ozónovej vrstve, svet konal rýchlo, aby problém vyriešil. Na základe protokolu boli postupne vyradené z výroby látky poškodzujúce ozónovú vrstvu, ako napríklad freóny používané v chladničkách a aerosóloch. Vrstva zemskej atmosféry, kde sa nachádza ozón, obsahuje v porovnaní s inými jej časťami vysokú koncentráciu tejto plynnej látky, ktorá funguje ako ochranný štít našej planéty, pretože absorbuje väčšinu škodlivých ultrafialových lúčov Slnka. Vďaka zákazu freónov sa ozónová vrstva okrem niekoľkých prirodzených sezónnych výkyvov zotavuje a predpokladá sa, že do roku 2060 bude úplne v poriadku. Fluórované plyny CFC majú silný skleníkový efekt, takže ich postupné vyraďovanie pomohlo riešiť klimatické zmeny jednoduchým znížením množstva skleníkových plynov v atmosfére. Ich zákaz tak pomohol odvrátiť poškodenie rastlín ultrafialovým žiarením. Menej ozónu by totiž znamenalo viac škodlivého UV žiarenia zo Slnka, čo by sa prejavilo obrovským narušením vegetačného systému, keďže rastliny sú dôležitým zachytávačom uhlíka. Ich absencia by následne spôsobila vyšší podiel oxidu uhličitého v atmosfére.
Bez Montrealského protokolu by bolo vážne ohrozené ľudské zdravie
V štúdii sa uvádza, že strata vegetácie spôsobená UV žiarením môže viesť k tomu, že do konca tohto storočia skončí v atmosfére ďalších 325 až 690 gigaton ton uhlíka, čo predstavuje nárast globálneho oteplenia o ďalšieho pol stupňa Celzia. "Bez Montrealského protokolu by bolo vážne ohrozené ľudské zdravie a UV žiarenie by bolo pre vegetáciu katastrofálne. Rastliny by neabsorbovali uhlík z atmosféry, čo by viedlo k väčšiemu globálnemu otepľovaniu," skonštatoval člen výskumného tímu Olaf Morgenstern z Národného ústavu pre výskum vody a atmosféry na Novom Zélande. Spolu s Viedenským dohovorom o ochrane ozónovej vrstvy z roku 1985 ratifikovala Montrealský protokol každá členská krajina OSN a stal sa prvou všeobecne ratifikovanou zmluvou v histórii. Otázkou zostáva, či podobný výsledok prinesie aj očakávaná konferencia COP26, ktorá sa bude konať v novembri v Glasgowe a má sa zaoberať pochmúrnymi výsledkami správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC).
