MOSKVA - Je najobľúbenejším ruským básnikom a spisovateľom a po celom Rusku sa nachádzajú múzeá a inštitúty zasvätené jeho životu a dielu. Predstaviteľ romantizmu, Alexander Sergejevič Puškin, ktorý zomrel pred 180 rokmi, 10. februára 1837 na následky zranení, ktoré utrpel pri súboji, je považovaný za zakladateľa novodobej ruskej literatúry. Okrem prózy a básní písal aj drámy, kritiky a mnoho jeho diel inšpirovalo významných hudobných skladateľov.
Puškin sa narodil 6. júna 1799 v starej šľachtickej rodine. Jeho pradedko z matkinej strany bol Abram Petrovič Hannibal, ruský vojenský a politický činiteľ afrického pôvodu, ktorý pravdepodobne pochádzal z Etiópie. Počas štúdií bol sympatizantom dekabristického hnutia, zastával však umiernené názory.
Puškin bol zakladateľom ruského literárneho romantizmu vo všetkých žánrových oblastiach. K vrcholom jeho prózy patrí cyklus Belkinove poviedky, Kapitánova dcéra alebo Piková dáma. Za jeho najslávnejšie dielo je označovaný veršovaný román Eugen Onegin, k dalším patria poémy Kaukazský zajatec, Bachčisarajská fontána alebo Cigáni. V dráme Boris Godunov sa Puškin inšpiroval princípmi truchlohry Williama Shakespeara. Na motívy jeho diel zložili napríklad Piotr Iľjič Čajkovskij opery Eugen Onegin a Piková dáma a Modest Petrovič Musorgskij operu Boris Godunov.
Osudnou sa Puškinovi stala krása jeho manželky Natálie, ktorá mala veľa nápadníkov. Alexander bol smrteľne zranený v súboji, keď sa 8. februára 1827 stretol s údajným milencom svojej ženy, francúzskym dôstojníkom Georgesom Charlesom d'Anthesom. Hoci bol básnik zasiahnutý do brucha, ranu ešte opätoval, ale 10. februára vo svojom petrohradskom byte zraneniu podľahol. Puškinov rival v láske bol po smrti básnika zbavený dôstojníckej hodnosti a vypovedaný z Ruska.
