BRATISLAVA - Horúčavy sú, čo sa týka počtu úmrtí, dlhodobo najsmrteľnejšie spomedzi všetkých atmosférických fenoménov.
"Širokou verejnosťou sú však ich účinky paradoxne neraz podceňované," uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojej stránke. Jeho klimatológovia sa v uplynulom období spolupodieľali na príprave novej štúdie zameranej na smrteľné dôsledky horúceho počasia na slovenskú populáciu v letách 1996 až 2012. Na Slovensku ide o prvú štúdiu svojho druhu.
Počas 10 percent najteplejších dní v júni, júli a auguste zomrelo v uvedenom období bezmála o 10 percent viac ľudí, než sa v týchto mesiacoch očakávalo. "V absolútnych číslach ide o zhruba 2160 nadbytočných úmrtí počas 157 dní s horúčavami. V letných mesiacoch v SR zomrelo v priemere asi 137 ľudí denne, každý horúci deň teda o približne 14 viac," konštatuje SHMÚ.
V rámci najfatálnejšieho dňa 19. júla 2007 bola celková úmrtnosť na Slovensku o takmer 45 percent vyššia než očakávaná, čo predstavuje prírastok 64 úmrtí. Dotklo sa to najmä ľudí v pokročilom veku a žien. Avšak v najextrémnejších horúcich periódach nezanedbateľne vzrástlo i riziko úmrtia mužov.
"Horúce obdobia s trvaním viac než jeden deň mali negatívnejší vplyv na úmrtnosť, zatiaľ čo počas jednodňových horúčav bolo zvýšenie úmrtnosti len malé a zo štatistického hľadiska nevýznamné," uviedol SHMÚ s tým, že horúčavy nezanedbateľne ovplyvňujú zdravotný stav slovenskej populácie až do krajných, fatálnych následkov.
Toto je podľa SHMÚ pre Slovensko, ktoré ešte nedosiahlo takú úroveň všeobecných verejnozdravotníckych opatrení ako niektoré iné najvyspelejšie štáty snažiace sa o zmierňovanie negatívnych vplyvov horúčav na svoje obyvateľstvo, dôležitou informáciu.
