BRATISLAVA - Úmrtnosť obyvateľstva počas letných horúčav je na Slovensku v priemere až o 10 percent vyššia než počas zvyšku roka. Vyplýva to z novej štúdie zameranej na smrteľné dôsledky horúceho počasia na populáciu Slovenska v rokoch 1996 až 2012, na príprave ktorej sa spolupodieľali aj klimatológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Počas 157 najteplejších dní v letných mesiacoch jún, júl a august zaznamenali v skúmanom období na Slovensku 2 160 nadbytočných úmrtí. V letných mesiacoch zomrelo v priemere asi 137 ľudí denne, každý horúci deň teda o približne 14 viac než je dlhodobý priemer. Počas extrémne horúcich dní bola podľa štúdie celková úmrtnosť zvýšená o takmer 14 percent a v niektorých prípadoch dokonca prekročila hodnotu 20 percent. Počas 19. júla 2007, keď v Hurbanove zaznamenali celoštátny historický teplotný rekord 40,3 stupňa Celzia, bola celková úmrtnosť na Slovensku o takmer 45 percent vyššia než normál, čo predstavuje prírastok 64 úmrtí. Horúce obdobia s trvaním viac ako jeden deň mali negatívnejší vplyv na úmrtnosť, zatiaľ čo počas jednodňových horúčav bolo zvýšenie úmrtnosti len malé. Vyššie percentuálne nárasty takzvanej nadbytočnej úmrtnosti zistili u ľudí v pokročilom veku a u žien. Viac náchylnými sú ľudia trpiaci ochoreniami obehovej sústavy.
Štúdia konštatuje, že horúčavy významne ovplyvňujú úmrtnosť a zdravotný stav slovenskej populácie. Pripomína, že Slovensko ešte nedosiahlo takú úroveň verejnozdravotníckych opatrení ako niektoré iné najvyspelejšie štáty, ktoré sa už úspešne snažia o zmierňovanie negatívnych vplyvov horúčav na svoje obyvateľstvo. Uzatvára, že vzhľadom k výsledkom týchto opatrení a k adaptačnej schopnosti organizmu človeka existuje predpoklad, že ľudská populácia bude schopná prispôsobiť sa rastu teplôt spojenému s klimatickou zmenou.
