HEIDELBERG - Vzorky materiálu zo Saturnovho mesiaca Enceladus, ktoré v jeho okolí zozbierala sonda Cassini, podporujú teóriu, že pod povrchom tohto telesa sa nachádza rozsiahly oceán slanej vody.
V najnovšom čísle časopisu Nature to oznámil päťčlenný nemecko-britsko-americký tím Franka Postberga z Heidelbergskej univerzity. Skúmali častice ľadovej triešte zachytené detektorom kozmického prachu na palube sondy Cassini počas jej preletov okolo Enceladusa v rokoch 2008 a 2009.
Enceladus je pomerne malý mesiac s priemerom približne 504 kilometrov. Chocholy častíc vodného ľadu, ktoré z neho unikajú, objavila sonda Cassini už v roku 2005. Chocholy prýštia z oblasti tzv. „tigrích pásov“, puklín pri južnom póle mesiaca. Očividne práve z ich materiálu vznikol slabo svietiaci Saturnov prstenec E, ktorý vyznačuje obežnú dráhu Enceladusa okolo materskej planéty.
Častice zachytené ďalej od Enceladusa sú pomerne malé a s minimom ľadu, čo odráža zloženie prstenca E. Bližšie pri mesiaci však prevládajú pomerne veľké zrnká s vysokým obsahom soli.
„V súčasnosti nie je vierohodné vysvetlenie, ako by mohol vzniknúť stály prúd zrniek s vysokým obsahom soli z tuhého ľadu cez tigrie pásy. Preto sa domnievame, že pod ľadovým povrchom Enceladusa sa nachádza slaná voda,“ povedal Frank Postberg.
Frank Postberg s kolegami uvádza, že častice s vysokým obsahom soli majú podobné zloženie ako naše zemské oceány. Väčšina vyvrhovaného ľadu podľa nich pochádza z vyparovania kvapalnej slanej vody, nie z ľadu na povrchu mesiaca.
Misia Cassini/Huygens je spoločný projekt NASA, Európskej kozmickej agentúry (ESA) a talianskej kozmickej agentúry. Vypustená bola v roku 1997, k Saturnu dorazila v roku 2004 a odvtedy obieha v Saturnovej sústave.
