ANKARA - Referendum o ústavných zmenách v Turecku neprebehlo v súlade s medzinárodnými štandardmi. Vo svojej predbežnej správe to dnes konštatovala pozorovateľská misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
"Ústavné referendum zo 16. apríla prebehlo za nerovnakých podmienok," píše sa podľa agentúry DPA v správe volebných pozorovateľov OBSE, ktorú dnes zverejnili v Ankare. Organizácia združujúca 57 štátov nielen z Európy ďalej konštatuje, že "obe strany kampane nemali rovnaké príležitosti" a "voliči nemali nezávislé informácie o kľúčových aspektoch reformy". Z dôvodu platného výnimočného stavu boli navyše obmedzené základné slobody, ktoré sú nevyhnutné pre demokratický proces.
Pozorovatelia OBSE vytýkajú Ankare aj zastrašovanie odporcov zmien, zmenu pravidiel hlasovania krátko pred termínom a fakt, že referendová otázka nebola uvedená na hlasovacom lístku. V predbežnej správe ďalej upozorňujú na "zneužívanie štátnych prostriedkov" táborom prívržencov prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. K nevyváženosti volebnej kampane prispela aj "aktívna účasť prezidenta" v nej.
Právny rámec podľa pozorovateľov OBSE nebol dostatočný na "usporiadanie skutočne demokratického referenda". Provinční guvernéri napríklad využili výnimočný stav na obmedzenie zhromažďovania a slobody prejavu. Práca volebných komisií nebola vždy dostatočne transparentná. Stosedemdesiat zástupcov nominovaných opozičnými stranami nebolo pripustených sledovať dianie vo volebných miestnostiach. OBSE tiež poznamenala, že ľudia, ktorí utiekli z kurdských oblastí, kde dochádza k ozbrojeným zrážkam, nemohli hlasovať.
Vedúca misie OBSE Tana de Zuluetová však pri predstavovaní správa v Ankare zdôraznila, že úlohou jej organizácie nie je rozhodnúť o zákonnosti referenda.
OBSE a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE) vyslali do Turecka 63 pozorovateľov z 26 krajín, ktorí však nemohli na hlasovanie dozerať útržkovito.
Za pozorovateľov PZ RE sa k hlasovaniu vyjadril Cezar-Florin Preda, podľa ktorého je "všeobecne možné povedať, že referendum nedosahovalo štandardy Rady Európy" a právny rámec nezaručil "skutočne demokratický proces". Podľa predbežných výsledkov hlasovalo za ústavné zmeny 51,2 percenta oprávnených voličov, proti ich bolo 48,8 percenta.
Turecko závery pozorovateľov odmieta
Turecké ministerstvo zahraničia dnes ostro odmietlo konštatovania pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), podľa ktorých nedeľňajšie referendum o ústavných zmenách neprebehlo v súlade s medzinárodnými štandardmi. Turecký rezort diplomacie vyjadril v súvislosti s týmito tvrdeniami zármutok a označil ich za "politicky motivované".
Pozorovatelia podľa neho prišli do Turecka "s predsudkami a ignorovali princípy objektívnosti a nestrannosti".
Opozícia vyzvala na zrušenie referenda
Hlavná turecká opozičná strana dnes vyzvala na zrušenie výsledkov nedeľňajšieho referenda o ústavnej reforme. Hlasovanie a sčítanie hlasov podľa nej sprevádzali podvody. Podpredseda Ľudovej republikánskej strany (CHP) Bülent Tezcan povedal, že strana je pripravená predložiť sťažnosť tureckému ústavnému súdu, a ak to bude treba, obráti sa aj na Európsky súd pre ľudské práva.
Návrh na zmenu, ktorá zásadným spôsobom posilní prezidentské právomoci, bol prijatý tesnou väčšinou. Podľa čerstvej informácie agentúry Anadolu podporilo reformu 51,18 percenta hlasujúcich, proti bolo 48,82 percenta. Agentúra tvrdí, že otvorené boli už všetky obálky s hlasmi. Volebná komisia má oficiálny výsledok vyhlásiť až za 11 alebo 12 dní. Do výsledku však nechala započítať aj lístky neoznačené oficiálnou pečiatkou.
Tezcan povedal, že hlasovanie aj sčítanie hlasov sprevádzali podvody a že "jediný spôsob, ako skoncovať s diskusiou o legitímnosti hlasovania a ako upokojiť ľudí, je hlasovanie zrušiť". Podľa neho je nemožné zistiť presný počet neplatných hlasov.
CHP podľa Tezcana vznesie sťažnosti k miestnym volebným úradom a k ústrednej volebnej komisii a podľa výsledku potom prípadne k ústavnému súdu alebo Európskemu súdu pre ľudské práva.
Opozičný predák trval na tom, že volebné komisie tým, že pristúpili na započítanie neoznačených lístkov, porušili zákon. CHP vraj z mnohých oblastí dostala sťažnosti, že ľudia nemali možnosť hlasovať v súkromí. Naproti tomu sa hlasy na niekoľkých miestach podľa CHP sčítavali tajne, mimo dohľadu pozorovateľov.
Predseda ústrednej volebnej komisie Sadu Güven dnes povedal, že rozhodnutie započítať aj oficiálne neoznačené lístky vláda urobila aj v minulosti. Pre uznanie neplatnosti hlasu je podľa neho potrebné dokázať, že lístok bol do volebnej miestnosti prinesený zvonka. Vyhlásil, že pre zmenu sa vyslovilo o 1,25 milióna ľudí viac než pre jej zamietnutie. Priznal ale tiež, že nevie, koľko neoznačených lístkov bolo do výsledku započítaných.
Turecko je rozdelené a Erdogan ho nedokáže spojiť, tvrdí analytička
Výsledky referenda v Turecku sú veľmi tesné a potvrdzujú, že Turecko je jednoznačne polarizovanou krajinou v mnohých zásadných otázkach - v otázke postavenia islamu, prozápadneho orientovania i v otázke celkovej identity a smerovania štátu, a to môže v budúcnosti spôsobovať problémy nielen doma, ale aj na medzinárodnom poli. Pre TASR to uviedla Lucia Yar odborníčka na Turecko a analytička portálu Euractiv.sk.
"Bohužiaľ, prezident Recep Tayyip Erdogan sa doteraz nikdy neukázal byť pozitívnym aspektom v snahe zjednotiť polarizovanú tureckú spoločnosť. To, že by Turkov práve jeho osoba v blízkej budúcnosti zjednotila, je dnes takmer nemožné predpokladať," konštatovala.
Atmosféra počas nedeľňajšieho (16. 4.) referenda bola podľa pozorovateľov a médií pomerne napätá. Ako ďalej uviedla, objavilo sa veľmi veľa informácií o incidentoch, videá, fotografie, ktoré dokazujú, že niektoré výsledky by mohli byť spochybniteľné. "Nešťastnejší incident sa odohral v obci Čermik, neďaleko juhotureckého mesta Diyarbakir. Pri potýčke vo volebnej miestnosti tam zomreli dvaja ľudia – podľa niektorých sa snažili zabrániť manipulácii s hlasmi," uviedla.
Navyše informácia z ústrednej volebnej komisie hovorí o tom, že pri sčítavaní hlasov sa brali do úvahy aj tie volebné urny, ktoré neboli komisiami zalepené a vhodne opečiatkované, čo podľa analytičky vytvára ďalšie podozrenia. Výsledok referenda bude podľa nej tŕňom v oku polovici populácie, no akékoľvek prepočítavanie v krajine nezvykne priniesť veľké zmeny, hoci sa deje po voľbách pomerne často.
Domnieva sa, že v súčasnej situácii sa Turci veľmi skoro dostanú k volebným urnám opäť pre predčasné parlamentné voľby. "Na to, aby potvrdili zmeny v parlamente, ktoré nové ústavné zákony priniesli a aby sa celý proces prechodu na prezidentský systém dal do pohybu v súlade s očakávaniami prezidenta. Vláda to niekoľkokrát pred referendom avizovala," dodala.
V bežnom živote Turkov sa podľa nej zo začiatku toho nemusí veľa zmeniť, no z dlhodobého hľadiska je jasné, že krajina nastaví kormidlo podľa toho, ako rozhodne jeden človek. Už dnes predpokladá, že polovici obyvateľstva to nemusí vyhovovať. "Demokracia v Turecku si už nebude mať kam hodiť záchranný čln," zdôvodnila.
Podľa predbežných oficiálnych výsledkov sa väčšina účastníkov referenda vyslovila za posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému zo súčasného parlamentného na prezidentský. Víťazstvo zástancov ústavných zmien potvrdil predseda ústrednej volebnej komisie Sadi Güven.
Tureckí voliči sa mali v referende paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Tie vstúpia do platnosti po parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2019.
