HAVANA/WASHINGTON - Ministri zahraničných vecí USA a Kuby sa v noci na dnes stretli v Paname. Je to stretnutie na dosiaľ najvyššej úrovni od začiatku kubánskej revolúcie pred viac ako polstoročím. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie amerického predstaviteľa
Rokovanie medzi americkým ministrom Johnom Kerrym a jeho kubánskym kolegom Brunom Rodriguezom bolo prvým stretnutím medzi šéfmi diplomacií oboch krajín od začiatku uvoľňovania vzájomných vzťahov. Stretnutie sa konalo za zatvorenými dverami v hoteli v hlavnom meste Panamy v predstihu pred summitom krajín západnej pologule, na ktorom sa stretnú prezidenti Barack Obama a Raúl Castro.
USA a Kuba prerušili vzájomné kontakty na prelome 50. a 60. rokov, keď revolúcia vedená Fidelom Castrom, bratom súčasného kubánskeho prezidenta Raúla, na druhý pokus zosadila Američanmi podporovanú vojenskú vládu autoritatívneho lídra Fulgencia Batistu. O tri roky neskôr v reakcii na znárodnenie majetku amerických občanov a spoločností na Kube uvalila vláda vo Washingtone na ostrov obchodné embargo. Kuba sa následne pridala na stranu Sovietskeho zväzu a v roku 1963, po objavení sovietskych rakiet na jej územím, stála v centre najväčšej krízy v rámci studenej vojny.
Vzťahy medzi Kubou a USA uviazli na dlhé desaťročia na mŕtvom bode a nezmenil na tom nič ani rozpad Sovietskeho zväzu a koniec studenej vojny na prelome 80. a 90. rokov. Zmena nenastala ani po odstúpení Fidela z prezidentského postu, ktorý v roku 2008 prevzal Raúl. Krajine sa totiž dostávalo širokej podpory zo strany na ropu bohatej Venezuely. Prelom prišiel až v decembri 2014, keď Barack Obama spoločne s Castrom oznámili začiatok rokovaní o obnovení vzťahov. Výsledkom by malo byť otvorenie veľvyslanectiev v Havane a Washingtone, uvoľnenie obchodných a cestovných obmedzení či zavedenie priameho telefonického a leteckého spojenia. Kľúčovú úlohu podľa Bieleho domu zohral Vatikán na čele s pápežom Františkom.
Najspornejším bodom prebiehajúcich kubánsko-amerických rokovaní je oblasť ľudských práv. Spojené štáty totiž dlhodobo žiadajú, aby marxisticko-leninistický režim na Kube založený na vláde jednej strany zlepšil ľudskoprávne pomery v krajine. Havana so zasahovaním do vnútorných záležitostí krajiny nesúhlasí a do Washingtonu odkázala, aby sa zaoberal radšej vlastným ľudskoprávnymi záležitosťami. Ako príklad uviedla rasovo motivované nepokoje vo Fergusone v roku 2014. Havana žiada aj vyňatie z amerického zoznamu podporovateľov terorizmu.
Lídri USA a Kuby sa naposledy stretli tvárou v tvár ešte v roku 1956. Bolo takisto v Paname - za Kubu to bol Batista, za USA prezident Dwight Eisenhower. Obama a Castro sa síce stretli ešte počas pohrebu juhoafrického exprezidenta Nelsona Mandelu v decembri 2013, no iba si podali ruky.
Ministerstvo zahraničných vecí vydalo odporúčanie v prípade Kuby
Americké ministerstvo zahraničných vecí dnes v noci oznámilo, že odporučilo prezidentovi Barackovi Obamovi, aby vyškrtol Kubu z amerického zoznamu krajín podporujúcich terorizmus. Informovala o tom agentúra Reuters o odvolaním sa na vyhlásenie poradcu Senátneho výboru pre zahraničné vzťahy.
Prezident Spojených štátov Barack Obama rozhodne o prípadnom vyňatí Kuby z amerického zoznamu krajín podporujúcich terorizmus čoskoro. Obama to povedal vo štvrtok na prvej návšteve prezidenta USA na karibskej Jamajke od roku 1982, kde rokoval s tamojšou premiérkou Portiou Simpsonovou Millerovou.
Prezident naznačil, že prípadné vyradenie Kuby zo zoznamu bude súčasťou obnovovania diplomatických vzťahov medzi Washingtonom a Havanou po desaťročiach izolácie. Zoznam je podľa Obamu silným nástrojom, pomocou ktorého sa dajú krajiny izolovať, preto je dôležité disponovať silnými dôkazmi o tom, že dané štáty naozaj podporujú terorizmus. Zoznam sa podľa neho zmení v závislosti od zmien okolností.
