BRATISLAVA - Vo Švédsku sa Vianoce začínajú už 13. decembra oslavou svätej Lucie. V tento deň si najmladšie dcéry z každej rodiny ešte pred svitaním oblečú biele rúcho s červenou šerpou a na hlavu si nasadia korunu zo zelených rastlín, na ktorej sú pripevnené vysoké zapálené sviece.
Následne aj s ostatnými súrodencami zobudia rodičov a spolu s chlapcami oblečenými v bielych košeliach, ktorí majú na hlavách špicaté klobúky a v rukách držia čarovnú paličku s hviezdou na konci, ich ponúknu kávou a Luciinými koláčikmi.
Vianočné stromčeky zvyknú Švédi stavať dva dni pred Vianocami. Ozdobujú ich sviecami, jabĺčkami, slamenými ozdobami, švédskymi vlajkami či trpaslíkmi. Domácnosti im skrášľujú červené tulipány a medovníčky.
Štedrý večer vo Švédsku nazývajú Julafton a počas slávnostnej večere nesmie chýbať tradičná vianočná šunka, nakladané bravčové paprčky, sušená treska a rôzne sladké dobroty. Veľmi rozšírenou vianočnou tradíciou je podávanie ryžovej ovsenej kaše zvanej risgryngrot, v ktorej je ukrytá mandľa. Hovorí sa, že ten, kto ju nájde vo svojej miske, sa do roka ožení alebo vydá.
Po slávnostnej večeri sa člen rodiny alebo niekto z priateľov prezlečie za vianočného škriatka Tomteho, ktorý podľa tradícií prebýva pod domom alebo pod stodolou a jazdí na slamenej koze známej ako Julbok. Tomte má bielu bradu, je oblečený v červenom a nosí so sebou vrece s darčekmi.
Rozdáva ich členom rodiny a často pri tom recituje vtipné verše, ktoré im majú naznačiť, čo sa ukrýva vo vreci. Pôvodne nosila darčeky koza Julbok, no neskôr ju nahradil Tomte či v posledných rokoch dokonca Santa Claus. Informáciu zverejnila webová stránka www.worldofchristmas.net.
